Ako sa čo najrýchlejšie dostať z chrípkových stavov?

Ako sa čo najrýchlejšie dostať z chrípkových stavov?

Vonku sa poriadne ochladilo, a hoci v čase tvorby tohto článku sneh spozorovali zatiaľ iba v najvyšších polohách, jeseň naplno dorazilo a s ňou aj každoročne sa rozvíjajúce chrípkové obdobie. Bohužiaľ, chrípka dokáže skoliť každého – dieťa či dospelého, mladého aj staršieho, krásnu ženu aj statného muža, milovníkov a milovníčky závaží nevynímajúc. Otázkou preto zostáva – kedy je ešte vhodné cvičiť a kedy je vhodnejšie dopriať telu krátky, no intenzívnejší oddych, aby ste sa o niekoľko dní mohli opäť zapojiť do tréningového procesu?


NAŠA IMUNITA

Kdekoľvek sa zjavilo zlo chrípka, kdekoľvek trpeli nevinní, vždy tam bol Herkules imunitný systém. Vďaka nemu sa dokážeme pomerne účinne brániť nástrahám v podobe patogénov, ktoré na nás číhajú doslova na každom rohu, aj keď si to mnohí z nás neuvedomujú a, chvalabohu, ani nemusia. Ten si z hľadiska vývoja a vlastností môžeme rozdeliť na dve základné skupiny – vrodený a získaný.

Vrodený (nešpecifický) imunitný systém, ako už napovedá samotný názov, predstavuje základnú obrannú líniu, s ktorým sme sa už narodili, a ktorý nás chráni od prvých dní nášho príchodu na svet. Tvoria ho predovšetkým rôzne bariéry, medzi ktoré môžeme zaradiť, napríklad, fyzikálne (sliznica v nose), chemické (žalúdočná kyselina), bunkové (fagocyty, makrofágy, NK-bunky).

Získaný (špecifický) imunitný systém sa síce vyvíja postupne a nedisponujeme ním od narodenia, no na rozdiel od vrodeného má schopnosť “pamätať si“ stretnutie s cudzorodými organizmami, či látkami. Bráni tomu, aby sa v našom tele usadila nežiadúca baktéria či vírus a rozvinula infekciu, ktorá by vyvolala odpoveď organizmu v podobe horúčky, “soplíkovania“, bolesti svalov, či únavy. Iste viete aj sami, prípadne z rozprávania svojich rodičov, že ste ako malé deti bývali častejšie chorí. Teraz, keď vám už nejaké tie roky pribudli, je to iné, a to práve vďaka tomu, že naša získaná imunita sa doslova a do písmena naučila rozoznávať, čo je dobré a čo zlé, a vyvinula protilátky účinne bojujúce proti patogénom. Ako sa ďalej dozviete, aj vírus chrípky je dostatočne šikovný na to, aby svoju štruktúru prispôsoboval do miery, ktorá mu umožní oklamať našu imunitu, usadiť sa v našom tele a rozbehnúť starý známy proces ochorenia s charakteristickými príznakmi.


CHRÍPKA

Chrípka je vírusové ochorenie vyvolané RNA vírusmi Myxovirus influenzae typu A a B, ktoré sa prejavuje horúčkou, bolesťami hlavy a svalov, výraznou únavou a zimnicou, postihnutím dýchacích ciest a suchým kašľom. Chrípka, podobne ako aj ostatné ochorenia, predstavujú v čase, kedy s nimi organizmus bojuje, vždy formu katabolického stavu. V prípade chrípky je to ešte o niečo intenzívnejšie, vzhľadom k prejavom tohto ochorenia. Na tomto mieste je preto potrebné upozorniť, že v prípade ochorenia chrípkou je viac ako na mieste obmedziť fyzickú aktivitu a uspokojiť sa s pobytom doma pri účinnej terapii. Intenzívnym cvičením by ste svojmu telu nepomohli, priam naopak – ešte viac prehĺbili katabolizmus organizmu, ktorý by viedol k ďalšiemu zbytočnému odbúravaniu nadobudnutej svalovej hmoty a energetických zásob. Nesmieme totiž zabúdať, že rast svalov je vyvolaný mikrotrhlinami svalových vláken po cvičení, pričom signálne procesy v tele, ktoré celý proces koordinujú, významne využívajú práve imunitný systém.


AKO ZABRÁNIŤ STRATE SVALOVEJ HMOTY POČAS CHRÍPKY?

Disclaimer: tieto tipy môžete, samozrejme, použiť nielen počas chrípkového obdobia, ale aj u ďalších zdravotných ťažkostí.

DOSTATOČNÝ ENERGETICKÝ PRÍJEM – ako sme už spomenuli, chrípka vedie ku katabolizmu, a pokiaľ chcete tento nežiadúci efekt čo najúčinnejšie zmieriť, je dôležité, a to dokonca viac ako inokedy, aby ste nezanedbávali vyváženú stravu bohatú na dostatok bielkovín, komplexných sacharidov a zdravých tukov.

PROTEÍNY, PROTEÍNY, PROTEÍNY – dostatočnému príjmu bielkovín venujeme samostatný odstavec, nakoľko ide o kľúčovú zložku výživy, ktorá pomáha telu nielen bojovať proti ochoreniu, ale aj proti nástrahám, ktoré dané ochorenia môžu vyvolať.

HYDRATÁCIA – telo neprichádza o vodu len potením, ale aj sálaním a vyparovaním, hoci druhý a tretí spomínaný spôsob si počas všedných aktivít prakticky neuvedomujeme. Nehovoriac o tom, že voda je kľúčovou zložkou nášho tela, našich buniek, a preto dostatočný príjem tekutín je nezanedbateľný aj v prípade, že ste úplne zdravý, počas choroby ani nehovoriac. Namiesto sladkých nápojov však radšej uprednostnite minerálku alebo teplý čaj.


DOPLNKY VÝŽIVY, KTORÉ VÁM MÔŽU POMÔCŤ V BOJI PROTI CHRÍPKE

VITAMÍN C – alebo, ak chcete, kyselina askorbová, je vo vode rozpustná látka so silnými redukčnými účinkami. Organizmus ju nedokáže syntetizovať, a preto musí byť prijatá potravou. Podieľa sa na plnení mnohých dôležitých úloh – hydroxylácií aminokyseliny prolín a lyzín v kolagéne, syntéze karnitínu, metabolizme tyrozínu, pôsobí ako antioxidant, podporuje imunitu, resorpciu železa, má vplyv na betaoxidácií mastných kyselín, zvyšuje aktivitu mikrozomálnych enzýmov a urýchľuje detoxikáciu cudzorodých látok. Ak sa výrazne zníži jeho hladina, oslabí sa imunita organizmu [1]. Naopak, suplementácia vitamínom C zlepšuje funkciu bielych krviniek [2].

VITAMÍN E – predstavuje súhrnný názov veľkej skupiny chemických zlúčenín, známej aj ako tokoferoly, ktoré majú rôznu biologickú aktivitu a významnou mierou prispievajú k správnemu vývoju svalstva, udržiavaniu stability štruktúry nenásytených mastných kyselín a stabilite bunkových membrán (chránia tuky pre ich oxidáciou) [3]. Prirodzené tokoferoly sú syntetizované rastlinami a nachádzajú sa v potravinách s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín (rastlinné oleje).

L-GLUTAMÍN – je najhojnejšie zastúpená aminokyselina v krvi. Aj keď nepatrí medzi esenciálne aminokyseliny, jeho úloha je nezastupiteľná. Jeho hladina klesá hlavne po dlhodobejšej fyzickej záťaži. Zo všetkých aminokyselín v svale tvorí totiž glutamín až 60% a pri tréningovej záťaži je jeho spotreba až 5 krát vyššia. Pre regeneráciu a rast svalov po cvičení je totiž glutamín kľúčovou látkou. Ide o hlavnú transportnú formu aminoskupiny. Glutamín nám teda zabezpečí dostatok materiálu na rast a obnovu svalov. Spolu s BCAA patrí medzi najčastejšie používané doplnky pri snahe o ochranu svalovej hmoty a pri regenerácii.

ZINOK – je potrebný k aktivite viac ako 200 rôznych enzýmov, je nutný pre syntézu DNA a pre funkciu niektorých bielkovín, ktoré DNA viaže. Tvorí štrukturálnu a funkčnú zložku biologických membrán, podieľa sa na delení buniek, imunite a správnom fungovaní viacerých hormónov a mužských pohlavných orgánov [4].

VITAMÍN D – je skupinou látok rozpustných v tukoch, ktoré hrajú nezastupiteľnú úlohu v metabolizme vápnika a fosforu. Vzhľadom k tomu, že v organizme dochádza vplyvom viacerých procesov k jeho štrukturálnej prestavbe na aktívny metabolit, môžeme ho zaradiť medzi hormóny. Tento hormón sa zásadným spôsobom podieľa na rozvoji a údržbe kostného tkaniva, svalov, imunity, regulácii a ochrane pred srdcovými a onkologickými ochoreniami [5].


ZDROJE

FIELD, C. a kol. Nutrients and their role in host resistance to infection. Journal of Leukocyte Biology. Ročník 71, 1. vydanie, 2002.

HEMILÄ, H. Vitamin C and common cold incidence: a review of studies with subjects under heavy physical stress. Internal Journal of Sports Medicine. Ročník 17, 5. vydanie, 1996.

MEYDANI, N. Vitamin E supplementation enhances cell-mediated immunity in healthy elderly subjects. American Journal of Clinical Nutrition. Ročník 52, 3. vydanie, 1990.

AL-NAKIB, W. Prophylaxis and treatment of rhinovirus colds with zinc gluconate lozenges. Journal of Antimicrobial Chemotherapy. Ročník 20, 6. vydanie, 1987.

NOVOSAD, P. Vápnik a vitamín D u primární a sekundární prevence osteoporózy. Praktické lekárenství. Ročník 14, 5. vydanie, 2017.

← Späť na zoznam článkov