Kto alebo skôr čo je GABA a prečo je kľúčová pre zdravý mozog?

Kyselina gama-aminomaslová alebo GABA je kľúčovým neurotransmiterom v ľudskom mozgu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii rôznych fyziologických a psychologických procesov. Ako jeden z hlavných inhibičných neurotransmiterov v mozgu pôsobí GABA na upokojenie aktivity neurónov, čím výrazne ovplyvňuje náladu, poznávanie a celkovú funkciu mozgu.  

Jej zložitá súhra v rámci centrálneho nervového systému je dôležitá pri udržiavaní krehkej rovnováhy medzi excitáciou a inhibíciou, čo zdôrazňuje jej význam pre pochopenie neurologických porúch a skúmanie terapeutických zásahov. Tento článok sa zaoberá mnohotvárnou povahou GABA a odhaľuje jej mechanizmy, funkcie a terapeutické dôsledky v oblasti neurovedy a farmakológie.

Čo je GABA a ako funguje v tele?

Kyselina gama-aminomaslová (GABA) slúži ako kľúčový neurotransmiter v mozgu a v podstate pôsobí ako posol v našom centrálnom nervovom systéme. Jej hlavná funkcia spočíva v regulácii prenosu správ medzi nervovými bunkami, často inhibíciou ich aktivity.

Zmeny v hladinách GABA sa spájajú s viacerými zdravotnými stavmi vrátane Parkinsonovej choroby, epilepsie, schizofrénie a depresívnych porúch. Na zvládnutie príznakov súvisiacich s týmito stavmi sa často predpisujú lieky zamerané na receptory GABA.

Pre tých, ktorí hľadajú úľavu od stresu, úzkosti alebo nespavosti, si pozornosť získali doplnky výživy s obsahom GABA. Hoci dôkazy podporujúce ich účinnosť nie sú jednoznačné, tieto doplnky vo všeobecnosti predstavujú minimálne riziká a vedľajšie účinky.

Čo presne GABA robí? Funguje ako inhibičný neurotransmiter, čo znamená, že brzdí alebo spomaľuje určité nervové prenosy. Tým tlmí aktivitu neurónov a v podstate im bráni v odovzdávaní správ iným neurónom.

Tento mechanizmus spomalenia nervových signálov môže mať upokojujúci účinok na náš nervový systém. V praxi GABA pomáha zmierniť nadmernú úzkosť alebo strach tým, že upokojuje nervový systém a zabraňuje nadmernej stimulácii.

Predpokladá sa, že problémy so signalizáciou GABA prispievajú k rôznym duševným a neurologickým poruchám. Tieto stavy siahajú od psychiatrických porúch, ako je depresia, až po neurologické poruchy, ako je epilepsia, čo zdôrazňuje význam GABA pri udržiavaní celkovej pohody.

Aké benefity GABA poskytuje?

Zmiernenie stresu

Stres, ktorý je bežnou reakciou na životné výzvy, sa môže podpísať na našom fyzickom aj emocionálnom zdraví. Či už ide o tlak v práci, finančné problémy alebo osobné straty, dlhodobý stres môže pripraviť pôdu pre zdravotné problémy, ako je vysoký krvný tlak a srdcové choroby. Výskum však naznačuje, že doplnky stravy GABA by mohli ponúknuť liek. Štúdie ukázali, že perorálne užívanie GABA môže mať pozitívny vplyv na hladinu stresu. Aj keď je potrebné vykonať ďalší výskum, tento neurotransmiter vykazuje potenciál na zmiernenie príznakov súvisiacich so stresom.

Zvýšenie účinnosti antidepresív

Podobne aj depresia, komplexná porucha nálady, postihuje milióny ľudí na celom svete. Okrem zdrvujúcich pocitov smútku a beznádeje sa depresia môže prejavovať fyzickými príznakmi, ako sú bolesti hlavy a tráviace problémy. Je zaujímavé, že nižšie hladiny GABA v mozgu súvisia s depresiou. Niektoré štúdie naznačujú, že lieky zamerané na receptory GABA, ak sa používajú spolu s antidepresívami, môžu zvýšiť ich účinnosť. To naznačuje, že zvýšenie hladiny GABA prostredníctvom doplnkov stravy by mohlo pomôcť pri zvládaní depresie, najmä v kombinácii s inými spôsobmi liečby.

Úzkosť

Úzkosť je prevládajúci emocionálny stav charakterizovaný pocitmi nepokoja, obáv a strachu. Zatiaľ čo občasné záchvaty úzkosti sú normálne, pretrvávajúca a ohromujúca úzkosť môže svedčiť o úzkostnej poruche, ktorá môže výrazne ovplyvniť každodenný život jednotlivca. Príznaky úzkostných porúch môžu byť od miernych až po závažné a môžu zahŕňať poruchy spánku, podráždenosť, bolesti hlavy a ťažkosti so sústredením.

Štúdie neustále spájajú aktivitu GABA receptorov s nižšou celkovou úrovňou úzkosti, čo naznačuje ich zapojenie do regulácie úzkosti. Vedci preto skúmali potenciál suplementácie GABA ako nástroja na zvládanie úzkosti. Hoci prvé zistenia sú sľubné, na určenie účinnosti doplnkov GABA pri účinnej liečbe úzkostných porúch je potrebný ďalší výskum.

Spánok

Spánok, ďalší dôležitý aspekt duševnej a telesnej pohody, je zložito prepojený s funkciou GABA. Nedostatočný spánok alebo nespavosť môžu mať škodlivé účinky na zdravie, od zhoršených kognitívnych funkcií až po zvýšené riziko chronických ochorení, ako je vysoký krvný tlak a srdcové choroby. Najmä hlboký spánok je nevyhnutný pre procesy obnovy a regenerácie organizmu vrátane funkcie mozgu a regulácie imunitného systému.

Nové dôkazy naznačujú, že GABA môže mať sedatívne vlastnosti, čo by mohlo prispieť k jej potenciálnej úlohe pri zlepšovaní kvality spánku. Štúdia uskutočnená v Japonsku preukázala, že u osôb, ktoré užívali doplnky stravy s GABA, došlo k výraznému skráteniu času potrebného na zaspanie a k predĺženiu trvania hlbokého spánku v porovnaní s osobami, ktoré doplnky stravy neužívali. Tieto zistenia poukazujú na potenciál suplementácie GABA pri podpore lepšieho spánku a celkovej pohody.

Napriek týmto povzbudivým výsledkom komplexný prehľad existujúceho výskumu identifikoval obmedzenia a medzery v dôkazoch týkajúcich sa používania GABA na zlepšenie úzkosti a spánku. Na objasnenie mechanizmov, ktoré sú základom účinkov GABA na reguláciu úzkosti a spánku, ako aj na stanovenie optimálneho dávkovania a liečebných protokolov sú potrebné ďalšie štúdie.

Zníženie krvného tlaku

Jednou z pozoruhodných oblastí, kde GABA vzbudila pozornosť, je oblasť kardiovaskulárneho zdravia. Vysoký krvný tlak, klinicky označovaný ako hypertenzia, predstavuje významný rizikový faktor pre spektrum závažných ochorení vrátane srdcových ochorení, mozgovej mŕtvice a poruchy funkcie obličiek. 

Nedávne výskumy osvetlili potenciál GABA účinne regulovať hladinu krvného tlaku. Napríklad štúdia uskutočnená v Japonsku preukázala, že pravidelná konzumácia bielej ryže obohatenej o GABA vyvolala výrazné zníženie krvného tlaku u osôb s miernou hypertenziou počas ôsmich týždňov. Tento objav naznačuje, že začlenenie GABA do stravovacieho režimu je prísľubom na reguláciu krvného tlaku a potenciálne zmiernenie vzniku súvisiacich komplikácií, čím sa podporí kardiovaskulárne zdravie a celková pohoda.

Schizofrénia

Okrem kardiovaskulárnych účinkov zohráva GABA kľúčovú úlohu aj v neurobiológii, najmä pri stavoch ovplyvňujúcich kognitívne funkcie a duševné zdravie. Jedným z takýchto stavov je schizofrénia, komplexná psychiatrická porucha charakterizovaná poruchami myšlienkových procesov, regulácie emócií a správania. GABAergická dysfunkcia, typická abnormalitami v neurotransmisii GABA a aktivite GABA-A receptorov, sa podieľa na patofyziológii schizofrénie. 

Táto dysfunkcia prispieva k nespočetnému množstvu symptómov pozorovaných pri tejto poruche vrátane halucinácií, kognitívnych deficitov a poruchy výkonných funkcií. Pochopenie zložitej súhry medzi GABAergickou signalizáciou a schizofréniou vrhá svetlo na potenciálne možnosti terapeutického zásahu zameraného na obnovenie GABAergickej rovnováhy a zlepšenie symptomatológie.

Ako GABA ovplyvňuje fyzické zdravie

Pri viacerých ochoreniach môže mať narušenie aktivity GABA významné dôsledky, najmä pri neurodegeneratívnych poruchách, pri ktorých dochádza k zhoršovaniu stavu alebo odumieraniu nervových buniek. Vezmime si napríklad Huntingtonovu chorobu. U jedincov postihnutých týmto ochorením sa často vyskytuje znížená hladina GABA, čo vedie k dysfunkcii v oblasti mozgu zodpovednej za dobrovoľné pohyby.

Podobne aj epilepsia charakterizovaná záchvatmi úzko súvisí s nedostatočnou aktivitou GABA. Počas záchvatov dochádza k nerovnováhe v nervovom systéme, pričom upokojujúci vplyv GABA je preťažený nadmernou nervovou aktivitou.

Naopak, Parkinsonova choroba predstavuje iný scenár. V tomto prípade nie je problémom nedostatok, ale skôr nadbytok aktivity GABA. Tento prebytok brzdí správy v mozgových centrách pre pohyb, čo prispieva k charakteristickým motorickým príznakom ochorenia.

Okrem týchto dobre známych stavov závisia od krehkej rovnováhy GABA aj ďalšie poruchy. Nedostatok pyridoxínu, hoci je zriedkavý, ukazuje, aká kľúčová je syntéza GABA. Bez dostatočného množstva vitamínu B6, ktorý je potrebný na tvorbu GABA, sa u jedincov môžu vyskytnúť záchvaty v detstve.

Hepatálna encefalopatia, ktorá vzniká v dôsledku ochorenia pečene, ilustruje ďalší aspekt účasti GABA. Zvýšená hladina amoniaku, ktorá je charakteristickým znakom tohto ochorenia, zasahuje do GABA receptorov a bráni ich správnej funkcii. Toto narušenie prispieva ku kognitívnym a neurologickým príznakom pozorovaným pri hepatálnej encefalopatii.

Navyše sa predpokladá, že dystónia charakterizovaná mimovoľnými svalovými kŕčmi súvisí s nedostatočnou aktivitou GABA. Tieto kŕče zdôrazňujú význam GABA pri regulácii svalových pohybov a kontroly.

Lieky, ktoré regulujú GABA

Existujú rôzne lieky určené na reguláciu signalizácie GABA, pričom každý z nich má svoj jedinečný spôsob ovplyvňovania aktivity tohto neurotransmitera.

Benzodiazepíny sú napríklad lieky, ktoré sa viažu na receptor GABA-A a vyvolávajú upokojujúci účinok. Tieto lieky sa bežne používajú na zvládnutie úzkosti a nespavosti tým, že upokojujú hyperaktívne mozgové obvody.

Barbituráty sú zasa sedatívne lieky, ktoré predlžujú trvanie väzby GABA na jej receptor, čím ešte viac zvyšujú jej upokojujúce účinky. Často sa využívajú pri anestézii a na liečbu niektorých typov záchvatov.

Vigabatrin je ďalší liek, ktorý pomáha regulovať GABA. Pôsobí tak, že zabraňuje rozpadu GABA, vďaka čomu je užitočný pri liečbe špecifických foriem epilepsie, pri ktorých je hladina GABA nedostatočná.

Propofol, ktorý je všeobecne známy svojou úlohou pri anestézii, podporuje fungovanie GABA, čím podporuje relaxáciu a sedáciu počas lekárskych zákrokov.

Flumazenil plní jedinečnú úlohu v regulácii GABA. Viaže sa na GABA-A receptor a používa sa na zvrátenie účinkov benzodiazepínov, čím účinne obnovuje duševnú jasnosť u jedincov, ktorí trpia hepatálnou encefalopatiou.

Baklofén pôsobí tak, že zvyšuje väzbu GABA-B, čím poskytuje úľavu od svalových kŕčov a stuhnutosti.

Kyselina valproová, hoci je známa predovšetkým ako stabilizátor nálady a antiepileptický liek, tiež ovplyvňuje hladiny GABA tým, že inhibuje jej vychytávanie. To pomáha pri kontrole záchvatov a stabilizácii porúch nálady.

Zolpidem, predpisovaný na nespavosť, pôsobí na GABA-A receptor a vyvoláva sedatívno-hypnotický účinok, čím pomáha pri navodení a udržaní spánku.

A napokon gabapentín, ktorý sa bežne používa na zmiernenie neuropatickej bolesti, zvyšuje funkciu GABA, čím tlmí nervové impulzy a znižuje nepríjemné pocity.

Potraviny, ktoré sú bohaté na GABA

Zaradenie potravín bohatých na GABA do stravy môže priniesť významné výhody vzhľadom na množstvo ďalších dôležitých živín, ako sú vláknina, vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré sú základom pestrej výživy.

Podľa komplexného prehľadu uverejneného v časopise Nutrients v máji 2018 niekoľko potravín vyniká vysokým obsahom GABA. Patria medzi ne známe obľúbené druhy, ako je krížovitá zelenina (napríklad brokolica, kapusta, karfiol a ružičkový kel), sója, fazuľa adzuki, huby, špenát, paradajky, pohánka, hrach, gaštany, sladké zemiaky, naklíčené obilniny a ryža, najmä hnedá. Dokonca aj biely čaj, ktorý je známy svojou jemnou chuťou, sa nachádza na zozname.

Je zaujímavé, že niektoré baktérie majú pozoruhodnú schopnosť produkovať GABA. To znamená, že fermentované potraviny, ako je jogurt, kefír a tempeh, môžu byť tiež cenným doplnkom vášho jedálnička, ak sa snažíte zvýšiť príjem GABA. Výskum uverejnený v časopise Journal of Clinical Neurology naznačuje, že tieto potraviny zvyčajne obsahujú od 1 do 40 miligramov GABA na 100-gramovú porciu.

Pre tých, ktorí sa snažia uprednostniť najvyššie zdroje GABA, štúdia uvedená v marcovom vydaní časopisu Preventive Nutrition and Food Science z roku 2003 identifikovala niekoľko hlavných kandidátov. Patria medzi ne klíčky hnedej ryže, naklíčené obilniny a špenát, ktoré sú vynikajúcou voľbou pre tých, ktorí chcú maximalizovať príjem GABA.

Má GABA nežiaduce účinky?

Pokiaľ ide o riziká spojené s užívaním GABA, najdôležitejšie je správne dávkovanie a opatrnosť. Dôsledné dodržiavanie pokynov, či už ide o doplnky stravy alebo lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu GABA, je nevyhnutné. Nedodržanie odporúčaného dávkovania alebo kombinácia doplnkov GABA s alkoholom alebo opioidmi môže viesť k depresii centrálneho nervového systému, čo predstavuje vážne zdravotné riziká, napríklad zlyhanie dýchania.

Klinické štúdie naznačili, že suplementácia GABA v dávke do 120 miligramov denne počas 12 týždňov pravdepodobne nespôsobí nežiaduce účinky. Pri kombinácii doplnkov GABA s inými liekmi, najmä s liekmi predpísanými na ochorenia, ako je vysoký krvný tlak alebo epilepsia, je však potrebné postupovať opatrne, pretože môže zosilniť ich účinky. Pred začatím užívania akéhokoľvek doplnku je nevyhnutné poradiť sa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby sa zabezpečila bezpečnosť a účinnosť.

GABA a interakcie s liekmi

Pri zvažovaní doplnkov stravy s GABA je nevyhnutné uvedomiť si možné interakcie s inými liekmi, ktoré možno užívate. Tieto interakcie môžu nastať, pretože je známe, že doplnky GABA znižujú krvný tlak. Ak už užívate lieky na hypertenziu, ich kombinácia s doplnkami GABA môže spôsobiť nadmerný pokles hladiny krvného tlaku.

Je známe, že lieky bežne používané na liečbu hypertenzie, ako sú betablokátory, blokátory vápnikových kanálov, inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a inhibítory angiotenzín-2 receptorov (ARB), interagujú s GABA. Preto je veľmi dôležité, aby ste sa pred zavedením doplnkov GABA do svojho režimu poradili so svojím lekárom, ak v súčasnosti užívate lieky na vysoký krvný tlak.

Okrem toho existujú dôkazy naznačujúce možné interakcie medzi GABA a liekmi používanými na liečbu epilepsie, ako je topiramát a valproát sodný. Ak užívate tieto antikonvulzívne lieky, pred zaradením doplnkov stravy s obsahom GABA do svojho jedálnička je vhodné poradiť sa s lekárom.