Sladidlá v športových nápojoch: Erytritol, stévia či klasický cukor?

Sladké, ale bez výčitiek? V športových nápojoch to nie je také jednoduché. Sladidlá hrajú v týchto produktoch dôležitú úlohu – ovplyvňujú chuť, energetický prísun aj vstrebávanie účinných látok. No kým jeden druh dodá okamžitú energiu pre výkon, iné majú takmer nulový kalorický obsah a zameriavajú sa na hydratáciu bez narušenia glykémie. 

V tomto článku sa pozrieme na to, aké sladidlá sa v športových nápojoch používajú, čo od nich môžete čakať a ako si vybrať to najlepšie podľa svojho cieľa – či už ste rekreačný bežec, aktívny cyklista alebo len chcete hydratovať rozumne a s chuťou.

Prečo sa sladidlá používajú v športových nápojoch

Športové nápoje vznikli ako odpoveď na dve základné potreby: rýchle doplnenie energie a zabezpečenie optimálnej hydratácie. Bez sladidiel by však väčšina týchto nápojov chutila veľmi trpko – najmä ak obsahujú voľné aminokyseliny (BCAA), elektrolyty či vitamíny. Sladidlo v nápoji plní tri kľúčové funkcie:

Chuťový profil. Príjemná sladká chuť podporuje konzistenciu pitného režimu a zvyšuje pravdepodobnosť, že športovec vypije dostatočné množstvo tekutín.

Rýchla energia. Pri intenzívnej záťaži sa glukóza a fruktóza vstrebávajú priamo do krvi a poskytujú okamžitý substrát pre svalové bunky.

Maskovanie nepríjemných tónov. Niektoré účinné látky v iontových nápojoch majú prirodzene horký alebo kovový nádych; správne zvolené a nakombinované sladidlá ho dokážu potlačiť bez toho, aby zakryli prirodzenú arómu ovocia či byliniek.

Rozdelenie sladidiel podľa pôvodu a energetickej hodnoty

Sladidlá môžeme deliť na prírodné (napr. stévia, med, javorový sirup) a umelé (acesulfam K, aspartám, sukralóza). Z hľadiska energie zase rozlišujeme kalorické (cukry a niektoré polyoly) a nekalorické (väčšina chemicky syntetizovaných sladidiel, stéviozidy). 

Táto klasifikácia je dôležitá nielen pri kontrole telesnej hmotnosti, ale aj pre technológov, ktorí navrhujú receptúru nápoja – každý typ sladidla totiž ovplyvňuje viskozitu, rozpustnosť a stabilitu farbív či vitamínov iným spôsobom.

Vplyv sladidiel na glykemický index, inzulín a hydratáciu

Glykemický index (GI) udáva, akou rýchlosťou daná látka zvýši hladinu glukózy v krvi. Jednoduché cukry ako glukóza či sacharóza majú vysoký GI a spôsobujú prudký nárast inzulínu, čo je žiaduce počas maratónu, no menej vhodné pri rekreačnom plávaní. 

Nekalorické sladidlá (stévia, erytritol) GI prakticky nemajú, no na hydratáciu vplývajú nepriamo: keďže neviažu vodu ako glykogén, nezadržiavajú tekutiny v svaloch. Pri rehydratácii po dlhom behu môže byť preto výhodnejšie zvoliť nápoj s kombináciou glukózy a elektrolytov, kým bežné popíjanie pri sedavej práci zvládne aj čistá voda ochutená stéviou.

Klasický cukor (glukóza, fruktóza, sacharóza)

Cukry patria do skupiny kalorických prírodných sladidiel a v športe sú stálicou už od prelomu 19. a 20. storočia, keď bežci na dlhé trate popíjali zriedené sirupy.

Výhody: Molekuly glukózy sa bezprostredne po absorpcii transportujú do svalových vlákien, kde slúžia ako palivo pre ATP-syntázu. Pri vysokointenzívnom intervalovom tréningu (HIIT) či šprinte dokáže glukóza oddialiť nástup únavy a po tréningu urýchli obnovu glykogénových zásob, čím skracuje regeneračné okno. 

Sacharóza (repný cukor) dodáva aj fruktózu, ktorá sa metabolizuje pomalšie a dopĺňa pečeňový glykogén – z hľadiska vytrvalostných disciplín ide o ideálne kombo.

Nevýhody: Vysoký glykemický index klasického cukru spôsobuje postprandiálnu hypoglykémiu ( „cukrový crash“ ), ak športovec prijme veľkú dávku bez následnej aktivity. Z hľadiska kalórií znamená jeden gram cukru štyri kilokalórie, čo pri dlhodobom pití sladených nápojov zvyšuje riziko priberania. 

U citlivých ľudí môžu vysoké koncentrácie cukru v nápoji spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti, preto sa pri formulácii ionťákov odporúča 6 % roztok (6 g cukru na 100 ml vody).

Stévia – prírodné nekalorické sladidlo

Stévia (Stevia rebaudiana) pochádza z paraguajských Ánd, kde sa jej listy tradične žuvali pre sladkú chuť. Účinné látky – steviol-glykozidy – sú až tristokrát sladšie než sacharóza.

Výhody: Hoci chuť stévie je intenzívna, jej kalorická hodnota je prakticky nulová a nezvyšuje glykémiu ani inzulín. Prírodný pôvod a „clean-label“ povesť oslovujú spotrebiteľov, ktorí sa vyhýbajú syntetickým zložkám. V nápoji obstojí aj pri širokom pH rozsahu, takže nezaťažuje technologický proces.

Nevýhody: Charakteristická bylinná chuť môže pri vyšších koncentráciách preraziť ovocné arómy a nie každému vyhovuje. Na rozdiel od cukru neprináša textúru ani viskozitu a nevytvára Maillardove reakcie, čo môže receptúru ochudobniť o dizajnovú hnedastú farbu či karamelový tón. Výrobcovia preto stéviu často kombinujú s erytritolom alebo sukralózou, aby dosiahli hladšiu, zaoblenú sladkosť.

Erytritol – cukrový alkohol s nulovou kalorickou hodnotou

Erytritol patrí medzi polyoly: prirodzene sa vyskytuje v hruškách, melóne či hrozne, priemyselne sa vyrába fermentáciou glukózy kvasinkou Moniliella pollinis.

Výhody: S energetickou hodnotou 0,2 kcal/g sa zaraďuje k takmer nekalorickým sladidlám. Glykemický aj inzulínový index sú zanedbateľné, preto je vhodný pre diabetikov i ľudí s inzulínovou rezistenciou. Chuťovo sa najviac blíži kryštalickému cukru, nemá bylinný „chvost“ a navyše v ústach vytvára ľahký chladivý efekt, ktorý osviežuje citrónové či mätové športové drinky.

Nevýhody: Sladivosť erytritolu dosahuje zhruba 70 % sacharózy, takže na plný chuťový vnem ho treba použiť viac – alebo ho skombinovať so stéviou či sukralózou. Vo vyšších dávkach môže u niektorých ľudí vyvolať osmotickú hnačku alebo nadúvanie, hoci tolerancia je výrazne lepšia než pri xylitole či maltitole. 

Výrobný proces fermentácie je nákladnejší ako rafinácia repného cukru, čo sa odráža na cene koncového produktu. Nedávna observačná štúdia naznačila súvis medzi vysokou plazmatickou hladinou erytritolu a kardiovaskulárnym rizikom, no príčinná súvislosť zatiaľ nebola potvrdená – odborníci preto odporúčajú umiernenú konzumáciu, najmä mimo intenzívnu fyzickú aktivitu.

Sladidlá a športový výkon: Mýtus vs. realita

Keď sa hovorí o športových nápojoch, často sa stretneme s jednoduchou rovnicou „viac cukru = viac energie“. Realita je však pestrejšia a závisí od druhu záťaže, dĺžky výkonu a individuálnej tolerancie tráviaceho traktu.

Rýchle sacharidy: kedy pomáhajú a kedy zbytočne zaťažujú

Pri aktivitách dlhších ako ~90 minút, kde pracuje sval najmä aeróbne, začína zásoba glykogénu klesať a exogénne sacharidy (glukóza + fruktóza v pomeroch okolo 2 : 1) dokážu zvýšiť oxidáciu až na 90 g/h. V praktickej rovine to znamená, že maratónec či cyklista na etape skutočne ťaží z ionťáku s obsahom 6–8 % sacharidov. 

Pre rekreačného športovca, ktorý vo fitku strávi 45 minút silovým tréningom, je však takáto dávka nadbytočná: typická zásoba glykogénu v svaloch by výkon pokryla bez problémov a pridaný cukor by len zvýšil kalorický príjem.

„Cukrový crash“ a jeho prevencia

Mýtus, že každý cukor nevyhnutne vedie k postprandiálnej hypoglykémii, vznikol najmä zo skúseností ľudí, ktorí pijú hypertonické (príliš sladké) nápoje v kľude. Pri samotnom pohybe sa však sekrécia adrenalínu a glukagónu zvyšuje, takže inzulínová odpoveď je miernejšia. 

Riziko „crashu“ nastáva skôr vtedy, keď športovec začne nápoj s vysokým GI popíjať 20 – 30 minút pred štartom a potom má v úvodnej fáze závodu nízku intenzitu. Riešením je siahnutie po nápoji s nižším GI (erytritol + stévia) alebo načasovanie sacharidov až na prvých kilometroch, keď už je srdcová frekvencia vyššia.

Nekalorické sladidlá a hormonálna odozva

Častý argument proti stévii či sukralóze znie, že „oklamú“ telo sladkou chuťou a vyplaví sa inzulín. Kontrolované experimenty ukazujú, že pri izolovanom podaní v typických dávkach nedochádza k merateľnému vzostupu inzulínu ani glukózy. 

Výnimku tvorí kombinácia s jedlom bohatým na sacharidy: tam sladidlo síce inzulín priamo nezvyšuje, ale sladká chuť môže stimulovať apetít a športovec ľahšie prekročí energetický príjem. V kontexte športu to však môže byť výhoda pri ľuďoch s nižšou chuťou do jedla, ktorí potrebujú pokryť energetický výdaj etapových pretekov.

Sladká chuť ako ergogénny faktor bez kalórií

Zaujímavým fenoménom je tzv. „carbohydrate mouth rinse“. Už tridsaťsekundové prepláchnutie úst roztokom glukózy dokáže zlepšiť čas v časovke na 40 km o 1–3 % bez nárastu inzulínu.

Mechanizmus sa pripisuje receptorom sladkej chuti v ústnej dutine, ktoré aktivujú mozgové centrá odmeňovania a znížia subjektívny pocit námahy. Rovnako účinkuje aj sukralóza či stévia, takže športovec v hmotnostnom deficite môže získať psychologickú výhodu bez kalórií.

Polyoly, trávenie a „bežecký syndróm“

Erytritol je z polyolov najlepšie tolerovaný, no pri dávkach presahujúcich ~0,8 g/kg môže u citlivých ľudí vyvolať vodnatú stolicu. Vysokoobjemový tréning, pri ktorom krv odchádza z čreva do svalov, ešte znižuje resorpčnú kapacitu a zvyšuje riziko ťažkostí. 

Preto sa v praktickej dietetike odporúča použiť polyoly najmä v nápojoch pre silové alebo technické športy, kde pohyb nespôsobuje otras črevnej steny.

Sladidlá v športoch s hmotnostnými kategóriami

Judisti, zápasníci či kulturisti pri zhadzovaní váhy využívajú sladidlá na zníženie kalorickej denzity nápoja v posledných dňoch pred vážením. Stévia a erytritol pomáhajú zachovať chuťový komfort, zatiaľ čo znížený príjem cukru minimalizuje zásoby glykogénu a viazanú vodu. Nejde tak o výkon počas prípravy, ale o strategické zníženie hmotnosti.

Mikrobióm a dlhodobé zdravie

Kým glukóza slúži ako substrát pre baktérie produkujúce kyselinu mliečnu v ústach (riziko zubného kazu), stévia vykazuje mierny antibakteriálny účinok. 

Polyoly sú z väčšej časti fermentované až v hrubom čreve a pri vhodnej dávke môžu podporiť tvorbu krátkoreťazcových mastných kyselín (SCFA), ktoré majú protizápalové účinky. U citlivých jedincov však rovnaký proces vedie k plynatosti. Dôležitá je preto individualizácia a schéma „testuj v tréningu – nie v deň pretekov“.

Ako si vybrať správny nápoj podľa svojho cieľa

Výber sladidla v športovom nápoji by nikdy nemal byť náhodný; vždy by mal sledovať konkrétny cieľ tréningu alebo zdravotný stav. Pri dlhotrvajúcom vytrvalostnom výkone, akým je maratón, etapová cyklistika či dlhý horský beh, telo po približne hodine začína vyčerpávať svalový a pečeňový glykogén. 

Nápoj s kombináciou glukózy a fruktózy (v pomere zhruba 2 : 1) dokáže toto „palivo“ okamžite dopĺňať a zároveň zlepšiť vstrebávanie v tenkom čreve, čím oddiali únavu. Prakticky to znamená roztok s obsahom približne 30–60 g sacharidov na liter, ktorý popíjate v malých dávkach počas výkonu; sladkosť tu slúži ako signál rýchlej energie, nie ako chuťová atrakcia.

Ak je vaším hlavným zámerom kontrola alebo redukcia telesnej hmotnosti, cukor v nápoji by zbytočne navyšoval kalorický príjem. Vhodnejšou voľbou sú preto nekalorické alternatívy – najčastejšie čistá stévia alebo jej kombinácia s erytritolom. Stévia neovplyvňuje glykémiu, a keď ju zjemníte erytritolom, získa príjemnejší profil bez výraznej bylinnosti. Takýto nápoj umožňuje udržať pitný režim aj počas náročnejších dní, keď obmedzujete sacharidy v jedle.

Naopak, po intenzívnom alebo silovom tréningu, kde cieľom je rýchlo obnoviť svalový glykogén, zostáva krátkoreťazcový cukor (glukóza, prípadne sacharóza) zlatým štandardom. Inzulínový vrchol, ktorý cukor vyvolá, urýchli presun glukózy a aminokyselín do svalov, čím podporí regeneráciu a rast. Sladkosť tu navyše často zlepšuje chuť do pitia v momente, keď je žalúdok „stiahnutý“ fyzickou námahou a tuhá strava ešte neláka. Ideálne je vypiť 20–40 g sacharidov aj s elektrolytmi do 30 minút po ukončení záťaže.

Napokon, pri zdravotných obmedzeniach, akými sú inzulínová rezistencia, prediabetes či diabetes 2. typu, sú prioritou stabilná glykémia a nízky glykemický index. V takom prípade siahnite po nápojoch sladených erytritolom alebo stéviou – obidve látky prechádzajú tráviacim traktom takmer bez kalorického príspevku a nevyvolávajú výraznú inzulínovú odpoveď. 

Sledujte však individuálnu toleranciu polyolov: ak vás vyššie množstvo erytritolu nadúva, experimentujte s menšími dávkami alebo ho kombinujte so stéviou, aby ste dosiahli želanú sladkosť bez tráviacich ťažkostí.

V praxi teda platí jednoduché pravidlo: čím viac potrebujete okamžitú energiu, tým väčší zmysel majú klasické cukry; čím viac sledujete kalórie alebo glykémiu, tým väčší priestor dostávajú nekalorické sladidlá. Testujte rôzne receptúry v tréningu a nájdite rovnováhu, ktorá podporí výkon aj dlhodobé zdravie.

Sladidlá a mentálny výkon: ovplyvňuje chuť sústredenie?

Keď si dáte glg sladkého nápoja, chuťové receptory okamžite odošlú do mozgu signál „prichádza energia“. Ukazuje sa, že už samotná prítomnosť sladkej chuti v ústach – hoci ešte žiadne kalórie neprešli do krvi – dokáže ovplyvniť pozornosť, motiváciu aj pocit únavy.

„Mouth-rinse“ fenomén: keď vypláchnete ústa cukrom

V experimentoch so carbohydrate mouth rinse si športovci priebežne vyplachujú ústa roztokom glukózy (a roztok potom vypľujú). EEG merania ukázali, že v porovnaní s umelým sladidlom tento krátky kontakt glukózy zvyšuje aktivitu častí mozgu riadiacich pozornosť – špeciálne tzv. N2pc komponent, ktorý súvisí so sústredením na úlohu.

Praktický výsledok? U vytrvalcov mentálne unavených dlhými pretekmi dokázalo takéto oplachovanie udržať reakčný čas a zvýšiť čas do vyčerpania o zhruba 2 – 3 % bez toho, aby sa menila tepová frekvencia či vnímaná námaha.

Glukóza ako „palivo pre mozog“

Mozog spotrebuje asi štvrtinu dostupnej glukózy v tele. Nie je preto prekvapením, že jednorazové vypitie 25 – 50 g glukózy krátkodobo zlepšuje epizodickú pamäť, rýchlosť reakcie a pracovnú pamäť – jav známy ako glucose-facilitation effect.

Efekt je najsilnejší pri náročných úlohách (napr. videohry, rozhodovanie pod tlakom), keď mozog potrebuje rýchle „palivo“. U bežného silového tréningu však rovnaké množstvo môže byť skôr zbytočná kalória navyše.

Sladká chuť bez kalórií: pomôcka alebo pasca?

Nekalorické sladidlá (stévia, sukralóza, erytritol) dávajú mozgu sľub sladkosti, ale energiu nedoručia. Nová štúdia fMRI z roku 2025 ukázala, že u ľudí s nadváhou sukralóza zvyšuje aktivitu hypotalamu – centra regulácie hladu – a posilňuje spojenia so štruktúrami motivácie. Subjektívne tak vzbudzuje väčší apetít než obyčajný cukor.

Inými slovami, „nulová kalória“ môže síce pomôcť znížiť príjem energie, no u niektorých ľudí vyvolá dodatočný pocit hladu, ktorý neskôr vedie k prehreškom. Dôležitá je preto sebapozorovacia prax – sledujte, či vás dietný nápoj po hodine neženie k sladkostiam.

Kombinované riešenie: trochu cukru, trochu stévie

Výskum naznačuje, že malé množstvo skutočného cukru (napr. 8 – 10 g na pollitrovú fľašu) + mikrodávka stévie alebo erytritolu vytvorí chuťovo plný nápoj, dodá mozgu minimálnu glukózu na podporu kognície a pritom udrží celkové kalórie veľmi nízko. Sladká chuť sa stane „signálom“, ktorý pomáha lepšie sa sústrediť, no energetická záťaž zostane zanedbateľná.

Čítanie etikiet: Na čo si dať pozor

Ak chcete mať sladké športové nápoje pod kontrolou, prvým krokom je pozorné čítanie dvoch povinných častí etikety: zoznamu zložiek a výživovej tabuľky. Práve v nich sa ukrývajú informácie, ktoré marketing na prednej strane často zjemňuje alebo „prikrášľuje“ lákavými výrazmi typu zero sugar či light. 

Európska legislatíva (nariadenie (EÚ) č. 1169/2011) vyžaduje, aby každé predbalené jedlo a nápoj uvádzali energiu a živiny minimálne na 100 ml (pri tuhých potravinách na 100 g). Výrobca smie, nie však musí, pridať aj údaje na celú porciu, preto si vždy všimnite objem fľaše a prepočítajte si čísla na reálnu spotrebu — 500 ml izotoniku so 7 g cukru na 100 ml znamená 35 g cukru na kus, čo sa rovná približne siedmim čajovým lyžičkám.

Skryté mená cukru a sladidiel

Suroviny musia byť zoradené klesajúco podľa hmotnosti, takže prvé tri–štyri položky najviac prezradia. Bežní spotrebitelia spoznajú sacharózu či glukózu okamžite, no rafinovaný cukor sa na etikete často „rozpustí“ do názvov ako dextróza, maltodextrín, ovocný koncentrát, glukózovo-fruktózový sirup, invertný cukor alebo dokonca „sladový výťažok“. 

Všetky však patria do tej istej kalórie aj glykemického účinku. Nekalorické prísady spoznáte skôr podľa E-čísla: steviolglykozidy E 960, sukralóza E 955, erytritol E 968 — ten posledný sa v zozname môže objaviť aj ako „fermentovaný polyol“.

Čo vlastne znamená „bez cukru“, „so zníženým cukrom“ a „bez pridaného cukru“

Podľa nariadenia (EÚ) č. 1924/2006 smie nápoj niesť tvrdenie „bez cukru“ len vtedy, ak neobsahuje viac než 0,5 g cukrov na 100 ml. Ak výrobca použije frázu „bez pridaného cukru“, nesmie do receptúry pridať žiadne mono- ani disacharidy ani ingredienciu používanú primárne na sladenie (napr. med, javorový sirup, koncentrovanú šťavu). 

Ak nápoj prirodzene obsahuje cukry, musí to výslovne priznať vetou „obsahuje prirodzene sa vyskytujúce cukry“. Označenie „reduced sugar“ (so zníženým cukrom) vyžaduje aspoň 30 % nižší obsah v porovnaní s referenčným výrobkom.

Povinné varovania a E-kódy, ktoré odhalia typ sladidla

Legislatíva myslí aj na špecifické riziká: nápoje s viac ako 10 % pridaných polyolov (sorbitol, maltitol, xylitol, erytritol a pod.) musia niesť vetu „nadmerná konzumácia môže vyvolať laxatívne účinky“. Všetky produkty s aspartámom musia obsahovať výstrahu „obsahuje zdroj fenylalanínu“. V praxi to pomáha alergikom i ľuďom s fenylketonúriou rýchlo sa zorientovať.

Ako si rýchlo overiť reálne množstvo sladidiel

V tabuľke živín sledujte riadok „sacharidy – z toho cukry“; ak vidíte navyše „polyoly“, ide o pridanie cukrových alkoholov. Európska vyhláška priraďuje polyolom energetickú hodnotu 2,4 kcal/g, kým klasické cukry majú 4 kcal/g, takže úplne „nulové“ nie sú. 

Ak výrobca deklaruje 5 g polyolov na 100 ml, pollitrová fľaša prinesie 60 kcal, čo môže prekvapiť každého, kto si myslel, že „bez cukru“ znamená aj „bez kalórií“.

Príklady praktického „dekódovania“

Ak na etikete stojí „iontový nápoj so sladidlami (E 960, E 968)“, už viete, že ide o stéviu a erytritol. Keď za názvom nasleduje „so zníženým obsahom cukru“, hľadajte v zložení, čo výrobca používa ako referenciu — zníženie musí byť aspoň tridsaťpercentné. 

A ak v zložkách objavíte „glukózovo-fruktózový sirup“, pripravte sa na vyšší glykemický nárast než by ste čakali od obyčajného ovocného nápoja.

Ako si doma vyrobiť vlastný športový nápoj so sladidlami

Ak chcete mať pod kontrolou každú zložku, stojí za to namiešať si ionťák doma. Základný liter nápoja pozostáva zo studenšej, ideálne filtrovanej vody, do ktorej pridáte niečo vyše gramu kuchynskej soli – tak získate približne 400 mg sodíka, čiže minerál, ktorý potením uniká najrýchlejšie. 

K sodíku sa hodí draslík; stačí pol gramu hydrogénuhličitanu draselného, alebo môžete do nápoja priliať asi dva deci kokosovej vody, ktorá prirodzene obsahuje draslík. Pre svaly a nervovú rovnováhu doplňte sto až dvesto miligramov horčíka vo forme citrátu či malátu, pretože tieto organické formy nemajú tvrdú minerálnu pachuť. Chuť vyvážite gramom kyseliny citrónovej alebo šťavou z polovice citróna; kyslosť zníži pH a nápoj bude sviežejší aj stabilnejší.

Ďalším krokom je rozhodnúť sa, aký tréning idete absolvovať. Ak vás čaká dlhý beh, horská túra či hodina a pol na bicykli v tempe, potrebujete energiu. 

Najspoľahlivejšou kombináciou je štyridsať gramov glukózy a dvadsať gramov fruktózy, pretože tieto dva cukry využívajú odlišné transportné cesty v čreve, takže sa vstrebú rýchlejšie a spolu dodajú zhruba dvesto štyridsať kilokalórií – ideálne palivo na vytrvalostnú záťaž. Sladkosť tejto zmesi môžete zjemniť tromi-štyrmi kvapkami tekutej stévie, aby nebolo treba pridávať ďalší cukor.

Ak iba posilňujete v dňoch kalorického deficitu, alebo potrebujete nápoj na ľahkú jogu či celodenné popíjanie v kancelárii, radšej siahnite po nekalorickej verzii. Do litra vody nasypte osem gramov micronizovaného erytritolu; svojou sladivosťou nahradí asi päť gramov cukru, no pridá len dve kalórie. 

Dve-tri kvapky stévie vytiahnu sladkú špičku a zakryjú jemné chladivé mravčenie, ktoré erytritol v ústach zanecháva. Zvyšné elektrolyty – gram soli, štyristo miligramov draslíka a stopové množstvo horčíka – nechajte rovnaké ako pri energetickej verzii, aby ste doplnili minerály stratené potením.

Pri príprave rozpustite najprv soľ a minerálne prášky vo vlažnej vode, až potom prisypte cukry alebo erytritol; predídete tak hrudkám. Stéviu dávkujte úplne na záver, kvapku po kvapke, pričom po každom zamiešaní ochutnajte a stopnite, keď vám sladkosť vyhovuje. Hotový nápoj schlaďte a vypite do dvadsiatich štyroch hodín, aby ste minimalizovali bakteriálny rast.