Koronavírus a imunita

Koronavírus a imunita

Slovensko, podobne ako zvyšok sveta zasiahla pandémia rýchlo sa šíriaceho vírusu Covid-19, ktorý predstavuje náročnú skúšku pre každého jedného z nás. Väčšinou sme pojem pandémia vnímali v súvislosti s kontinentálnou Áziou a pojmy ako SARS či MERS pre nás tak neboli úplne neznáme. No vždy sme to vnímali tak, že nás sa také niečo netýka, a tak pohľad na ľudí nosiacich ochranné rúška bol z nášho pohľadu skôr exotickým zjavom než štandardom. Žiaľ, dnes sa ocitáme v situácií, kedy si na svoje zdravie musíme dávať pozor oveľa viac ako doteraz, a to nielen vo vzťahu k nám samým, ale predovšetkým k nášmu okoliu, pretože len individuálna zodpovednosť pomôže tento strašiak odstrániť z našich životov. V dnešných dňoch sa slovo imunita skloňuje viac, než kedykoľvek predtým a všetci hľadajú spôsoby na to, ako sa chrániť. V tomto mimoriadnom článku sa preto budeme venovať nielen už pomerne dobre známym informáciám o koronavíruse, ale najmä obranyschopnosti organizmu a spôsobmi, ako ju môžeme posilniť. Želáme vám, aby ste ostali zdraví a prosíme vás, aby ste sa správali zodpovedne, pretože iba tak to spolu zvládneme. Ďakujeme.

 

ČO JE TO KORONAVÍRUS?

Ochorenie COVID-19 je infekciou dýchacích ciest, ktorú vyvoláva koronavírus SARS-CoV-2, ktorý bol identifikovaný na konci roku 2019 v čínskej provincii Hubei, ktorej hlavným mesto je Wuhan. Koronavírusy sú relatívne dobre preskúmanou skupinou vírusov, ktoré sa obvykle prenášajú zo zvieraťa na človeka. No vzhľadom k tomu, že vírus potrebuje na svoje prežitie živú bunku a je vystavený vplyvom vonkajšieho prostredia a organizmov, v ktorých sa nachádza, musí mutovať, aby dokázal prežiť. Mutáciou sa dnes koronavírus prenáša z človeka na človeka. Jedným z najväčších problémov COVID-19 je jeho dlhá inkubačná doba - obdobie, kedy sa začnú prejavovať príznaky nákazy. V tomto prípade sú najviac ohrození predovšetkým tie osoby, ktoré boli v posledných 14 dňoch v oblastiach, kde bol zaznamenaný jeho výskyt. Rovnako ohrození sú aj ľudia, ktorí sa nachádzali v blízkom kontakte s osobou, u ktorej bola nákaza novým koronavírusom diagnostikovaná prostredníctvom laboratórnych testov.  


AKO SA MÔŽEME CHRÁNIŤ?

Na rozdiel od chrípky, proti ktorej existuje vakcína, na COVID-19 zatiaľ vakcínu nepoznáme, hoci niekoľko tímov z celého sveta na nej usilovne pracuje, no podľa vyjadrení viacerých autorít, aj napriek zrýchleniu viacerých procesov, sa jej skôr ako o rok a pol nedočkáme [1]. Preto je namieste pripomenúť si niekoľko základných opatrení, ktoré vám pomôžu minimalizovať riziko nákazy nielen COVID-19, ale aj inými ochoreniami:

  • vyhýbajte sa blízkemu kontaktu s osobami, ktoré majú príznaky nádchy alebo chrípky a udržujte si od nich aspoň dvojmetrový odstup,
  • pri kýchaní a kašli si zakrývajte nos a ústa, a to buď  jednorazovou papierovou vreckovkou, ktorú po použití zahodíte, alebo ohnutým lakťom (nekýchajte a nekašlite do dlane!),
  • umývajte si často ruky mydlom a vodou najmenej po dobou 20 sekúnd, ak ich nemáte k dispozícii, použite dezinfekčný prostriedok s aspoň 70% obsahom etanolu,
  • nedotýkajte sa tváre neumytými rukami,
  • dezinfikujte povrchy v domácnosti a na miestach s veľkým pohybom ľudí (kľučky dverí, gombíky vo výťahoch), nezabúdajte ani na veci, ktoré často používate (mobil, či iná spotrebná elektronika, hodinky, okuliare a pod.),
  • vyhýbajte sa nechránenému kontaktu s divými, či hospodárskymi zvieratami,
  • tvárové rúška majú zmysel, najmä tie kvalitné s filtrom (triedy P2 a P3) - dnes síce nevieme ako veľmi, no mnohé štúdie ukázali na to, že v prípade iných, lepšie preskúmaných respiračných ochorení, je možné ich nosením znížiť riziko nákazy až o 80 percent. [2]


AKÉ SÚ PRÍZNAKY OCHORENIA A ČO ROBIŤ?

Medzi základné príznaky ochorenia patrí horúčka s telesnou teplotou vyššou ako 38 stupňov Celzia, suchý dráždivý kašeľ, dýchavičnosť, bolesti svalov, slabosť a únava. Najviac ohrození sú ľudia s oslabenou imunitou, staršie osoby a osoby trpiace chronickými ochoreniami, kardiovaskulárnymi, neurologickými, pľúcnymi a nádorovými ochoreniami. 

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky odporúča nasledovné [3]: rozhodujúcim faktorom je telesná teplota vyššia ako 38 stupňov. Ak máte príznaky ochorenia a boli ste v oblasti s výskytom koronavírusu, prípadne s niekým, kto v nej bol, ale máte teplotu nižšiu ako 38 stupňov, zostaňte v domácej izolácii a telefonicky kontaktuje svojho lekára, ktorý vám poradí. V žiadnom prípade nenavštevujte jeho ambulanciu osobne! Ak máte teplotu vyššiu, môžete kontaktovať buď vášho lekára, záchrannú zdravotnú službu či regionálneho hygienika, ktorý po konzultácii s vami situáciu vyhodnotí a v prípade potreby vyšle k vám špeciálny tím, ktorý vám vzorku na testovanie prítomnosti koronavírusu odoberie buď priamo doma, alebo vás za prísnych bezpečnostných opatrení prevezie na špecializované oddelenie, kde sa o vás postará odborne erudovaný a technicky či materiálne vybavený personál. 


AKO V TOMTO OBDOBÍ ŠPORTOVAŤ?

Pandémia COVID-19 buď prerušila, odsunula, alebo úplne zrušila množstvo športových súťaží. Mimoriadny stav si na Slovensku okrem iného vyžiadal aj zatvorenie všetkých športových a rekreačných zariadení. Pokiaľ ste boli zvyknutí trénovať v uzavretých priestoroch, musíte hľadať iné alternatívy. Ktorú aktivitu s ohľadom na aktuálnu situáciu zvoliť? Naši odborníci sa zhodujú na tom, že by sme sa mali vyhýbať miestam, kde sa zdržiava nárazovo veľký počet ľudí [4]. Tam patrí predovšetkým posilňovňa, kde je veľmi zložité udržať si potrebný odstup, ale, napríklad, aj plaváreň, keďže vírus sa môže do tela dostať aj cez sliznicu oka. Za najvhodnejšiu športovú aktivitu sa v súčasnosti považuje beh, najlepšie v osamote. Otázka používania rúška pri športe je síce opodstatnená, no nemá veľký zmysel. Bežné rúška bez filtra neposkytujú najvyšší level ochrany pred nákazou, navyše by pri behu rýchlo zvlhlo, čím by sa znehodnotilo a znížil by sa tým aj váš celkový komfort pri danej aktivite. Pokiaľ ste zvyknutí na ťažké váhy, skúste si zabezpečiť posilňovňu v domácich podmienkach - zohnať potrebné vybavenie nie je v dobe internetu žiaden problém, kuriér vám zásielku doručí pred prah dverí bez osobného kontaktu, zaplatiť môžete online a cvikov na domáce cvičenie dnes nájdete plný internet, stačí tomu venovať niekoľko desiatok minút a vyskladať si tréning na mieru, prípadne využiť služby online coachingu. 


ČO JESŤ?

Ruka v ruke so správnou činnosťou imunitného systému ide aj správna strava. V tomto prípade nemusíte konzumovať nič špeciálne, čo by nemalo tvoriť základ dobre vyváženého jedálnička v ktoromkoľvek období. Dostatok zeleniny a ovocia (aspoň pol kilogramu), celozrnné produkty, kvalitné bielkoviny, sacharidy a tuky. Pokiaľ vám niektorý z makro alebo mikronutrientov chýba, nebráňte sa jeho doplneniu prostredníctvom kvalitných suplementov, o ktorých píšeme v odseku nižšie. Dôležité pre vás je, že zdravou a vyváženou stravou do tela dostanete dostatok vitamínov, minerálov a stopových prvkov, ktoré majú ochranný protizápalový účinok.

Vitamíny a minerály v potravinách:

  • VITAMÍN A - marhule, špargľa, brokolica, mrkva, kukurica, zelená paprika, kapusta, mango, nektárinky, broskyne, ružový grapefruit, tekvica hokkaido, tekvicové semiačka, špenát, sladké zemiaky, mandarínky a paradajky.
  • VITAMÍNY SKUPINY B - cícer, ryby, hovädzia pečeň, hydina, varené mušle, hovädzia pečeň, pstruh, losos, tuniak, cereálie.
  • VITAMÍN C - bobuľové ovocie, brokolica, ružičkový kel, karfiol, grapefruit, kiwi, mango, nektárinky, pomaranče, citróny, papája, červené, zelené alebo žlté papriky, hrášok, sladké zemiaky, jahody a paradajky.
  • VITAMÍN D - mastné ryby (mečiar, losos, makrela), olej z treščej pečene, mlieko, jogurt, pomarančová šťava.
  • VITAMÍN E - brokolica, mrkva, mango, orechy, papája, tekvica, paprika, špenát a slnečnicové semienka.
  • VITAMÍN K - listová zelenina, špenát, repa, horčica.
  • DRASLÍK - sladké zemiaky, paradajkový pretlak, zemiaky, červené mäso, kuracie mäso, ryby.
  • HORČÍK - pšeničné otruby, mandle, kešu oriešky, špenát.
  • SELÉN - para orechy, konzervovaný tuniak.
  • VÁPNIK - mliečne výrobky (nízkotučný jogurt), kel, čínska kapusta, ovocné šťavy, cereálie.
  • ZINOK - ustrice, červené mäso, hydina, hovädzia pečeň, kraby.
  • ŽELEZO - pečeň, červené mäso, ryby, hydina, šošovica, fazuľa.

 

DOPLNKY VÝŽIVY, KTORÉ UDRŽIA VAŠU IMUNITU VO VYNIKAJÚCEJ KONDÍCII

MAKRONUTRIENTY - BIELKOVINY, SACHARIDY A TUKY

Príjem dostatočného množstva makronutrientov z kvalitných zdrojov je alfou a omegou pre každý zdravý organizmus. Bielkoviny prispievajú k rastu svalovej hmoty, k jej udržaniu a rovnako k udržaniu zdravých kostí. Sacharidy predstavujú primárny zdroj energie pre naše telo. Tuky sú nielen zásobnou formou energie, ale navyše umožňujú absorpciu vitamínov v nich rozpustných (A, D, E, K). 

 

VITAMÍN C

Vitamín C prispieva k udržaniu správneho fungovania imunitného systému počas intenzívnej telesnej námahy a po nej. Taktiež prispieva k správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie a k správnemu fungovaniu imunitného systému. Vitamín C taktiež prispieva k zníženiu vyčerpania a únavy. Prispieva k tvorbe kolagénu, k správnej funkcii krvných ciev,  chrupaviek, ďasien, pokožky, zubov, nervového systému, psychiky, prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom, k regenerácii redukovanej formy vitamínu E, zvyšuje vstrebávanie železa [6].

VITAMÍN D

Naše telo si ho dokáže vyprodukovať viac-menej samo prostredníctvom pokožky, ktorá je často vystavovaná slnečnému žiareniu. Počas zimného obdobia však nás organizmus nedokáže vyprodukovať jeho dostatok. Užívanie je vhodné najmä v jesennom a zimnom období, kedy si ho náš organizmus nedokáže vyprodukovať v dostatočnom množstve. Vitamín D prispieva k správnemu vstrebávaniu a využitiu vápnika a fosforu, k udržiavaniu normálnej hladiny vápnika v krvi, k udržaniu zdravých kostí a zubov, k udržaniu správneho fungovania svalov, k správnemu fungovaniu imunitného systému a zohráva úlohu v procese delenia buniek [7].

DRASLÍK

Draslík patrí medzi takzvané alkalické kovy a prirodzene sa vyskytuje v ľudskom tele. Ide o chemickú látku nevyhnutnú pre život, draslík totiž plní dôležitú funkciu pri prenose signálov medzi nervovými bunkami. Správne zásobovanie tela týmto minerálnym prvkom je teda nesmierne dôležité. Ako výživový doplnok má draslík viacero pozitívnych účinkov na zdravie celého tela. Napomáha správnemu fungovaniu nervového systému a taktiež prispieva k optimálnej činnosti svalstva. Okrem toho sa významne podieľa na regulácii krvného tlaku [8].

HORČÍK

Jedným z dôvodov, vďaka ktorým je horčík súčasťou mnohých obľúbených výživových doplnkov, je jeho spojitosť s posilňovaním a zdravým životným štýlom. Horčík prispieva k správnemu fungovaniu svalov a taktiež prispieva k normálnej syntéze bielkovín. Horčík taktiež prispieva k správnemu fungovaniu nervového systému a správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie. Okrem toho magnézium, podobne ako mnohé minerály, prispieva k udržiavaniu zdravých zubov a kostí, rovnováhe elektrolytov a k správnej funkcií psychiky [9].

VÁPNIK

Vápnik prispieva k normálnej zrážanlivosti krvi, k správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie, k normálnemu fungovaniu svalov, k správnej neurotransmisii, fungovaniu tráviacich enzýmov a je potrebný na udržanie zdravých kostí, zubov [10].

ŽELEZO

Železo je jedným z minerálov s nenahraditeľnou funkciou v ľudskom tele. Nachádza sa v červenom krvnom farbive - hemoglobíne, ktorého hlavnou funkciou je transport kyslíka z pľúc do celého tela. Kyslík je pre život nutný a hemoglobín zaisťuje, aby ním boli všetky tkanivá v tele správne zásobované. S červenými krvinkami a kyslíkom súvisí väčšina prínosov železa pre ľudský organizmus. Železo prispieva k správnemu prenosu kyslíka v tele a správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie. Taktiež zohráva úlohu v procese delenia buniek a prispieva k správnej tvorbe červených krviniek a hemoglobínu. Celé ľudské telo je na kyslíku priamo závislé, keďže vďaka nemu čerpá energiu potrebnú na svoje fungovanie. Tým, že železo prispieva k správnemu prenosu kyslíka v tele, zároveň podporuje aj iné funkcie ľudského tela. Železo prispieva k správnej kognitívnej funkcií a správnemu fungovaniu imunitného systému. Vďaka podpore správneho zásobovania celého tela kyslíkom prispieva železo aj k znižovaniu únavy a vyčerpania [11].

ZINOK

Zinok prispieva k správnej látkovej premene kyselín a zásad, makronutrientov, mastných kyselín a vitamínu A. Taktiež prispieva k udržiavaniu zdravých kostí, vlasov, nechtov a pokožky. Podporuje udržanie normálnej hladiny testosterónu v krvi. Prispieva k udržaniu dobrého zraku, podporuje správnu funkciu imunitného systému [12].

SELÉN

Selén zastáva v tele viaceré dôležité funkcie, avšak tou najdôležitejšou je podpora funkcie niektorých žliaz s vnútorným vylučovaním. Konkrétne prispieva k správnemu fungovaniu štítnej žľazy, ako aj k normálnej spermatogenéze. Štítna žľaza sa veľkou mierou podieľa na správnom metabolizme a raste, zastáva aj mnoho iných dôležitých funkcií v tele a zároveň sa jedná o žľazu s vnútorným vylučovaním najčastejšie podliehajúcu rôznym ochoreniam. Selén takisto napomáha udržiavaniu normálneho stavu vlasov a nechtov, ako aj správnemu fungovaniu imunitného systému [13].

HLIVA USTRICOVÁ

Hliva ustricová sa prirodzene vyskytuje v takmer všetkých druhoch lesa po celom svete. Je ľahko kultivovateľná a stala sa obľúbenou pochúťkou na celom svete, predovšetkým v Ázii a v Európe. Má nízky obsah tuku a je bohatá na množstvo živín vrátane bielkovín, polysacharidov, statínov, aminokyselín, vitamínov skupiny B a minerálov [14].

ZÁZVOR

Zázvor sa už od nepamäti používal v tradičnej čínskej a ajurvédskej medicíne, patrí zároveň medzi jednu z najčastejšie konzumovaných korenín sveta. Je zdrojom množstva bioaktívnych zlúčenín a používa sa v rôznych formách - čerstvý, sušený, nakladaný, konzervovaný, kandizovaný. Obsahuje tzv. gingeroly, účinné látky zodpovedajúce za jeho charakteristickú štipľavú chuť. Pomáha udržiavať pohyblivosť kĺbov, prispieva k prirodzenej obranyschopnosti organizmu a správnej činnosti kardiovaskulárneho a tráviaceho systému [15].

SPIRULINA

Spirulina je zelenomodrá jednobunková riasa, ktorá rastie v teplých subtropických a neznečistených jazerách. Poskytuje širokú škálu výživy a bola po stáročia súčasťou výživy mnohých ázijských kultúr. Patrí medzi potraviny s najvyšším obsahom proteínov (tvoria takmer 60% hmoty) s esenciálnymi aj neesenciálnymi aminokyselinami (bez prítomnosti tuku a cholesterolu). Obsahuje tiež železo, zinok, vápnik, horčík, vitamíny B-komplexu a vitamín E [16].

CHLORELLA

Chlorella je sladkovodná, jednobunková riasa, ktorá je prírodným zdrojom esenciálnych živín, chlorofylu, aminokyselín, prebiotickej vlákniny, vitamínov a minerálnych látok na posilnenie vitality. Jej neobvyklý názov je odvodený zo sýtej tmavozelenej farby, za ktorú zodpovedá mimoriadne vysoký obsah chlorofylu. Spomedzi všetkých rastlinných zdrojov ho chlorella obsahuje najviac. V našom tele chlorofyl asociuje so železom, podieľa sa na produkcii hemoglobínu, a tak zohráva dôležitú úlohu vo funkcii srdca, svalov a nervov. Je jedným z mála rastlinných zdrojov s obsahom vitamínu B12 [17].

PROBIOTIKÁ

Baktérie často považujeme za škodlivé, pretože spôsobujú mnohé viac či menej závažné ochorenia, no v ľudskom tele sa nachádza obrovské množstvo baktérií, ktoré zastávajú množstvo významných funkcií. Jednou z nich je vplyv na trávenie a imunitu. Práve v tráviacom trakte sa nachádza mnoho prospešných baktérií, ktoré napomáhajú pri trávení, zabraňujú premnoženiu nežiaducich a škodlivých baktérií a podporu dobru funkciu črevnej steny, čo by bariéry, ktorá bráni prechodu škodlivých mikroorganizmov do tela. Takéto baktérie sú dostupné vo forme tzv. probiotík a sú súčasťou mnohých potravín, no zároveň je možné ich dopĺňať aj formou výživových doplnkov [18].


Celosvetová pandémia COVID-19 k pokoju vo svete rozhodne neprospieva. Mnoho ľudí prepadá panike, davová psychóza je v tomto smere kľúčový element. Je totiž veľmi tenká hranica medzi tým, čo je ešte racionálna úvaha v krízovej situácii a čo je iracionálne správanie sa. Je preto dôležité podotknúť, že prepadanie panike škodí nášmu zdraviu, pretože vedie k stresu, ktorý oslabuje našu imunitu [5]. Buďte preto zodpovední voči svojmu telu, dodržiavajte opatrenia odporúčané autoritami a najmä zachovajte pokoj. 

Staré čínske príslovie hovorí, že keď si každý pozametá pred vlastným prahom, všetky ulice budú čisté. V aktuálnych časoch je táto múdrosť aktuálna viac než inokedy. Nebojte sa, spoločne to zvládneme!

 

ZDROJE

  1. https://wapo.st/2U8fV1l
  2. Macintyre, C., Dwyer, D., Seale, H., Fasher, M., Booy, R., Cheung, P., … Browne, G. (2008). The First Randomized, Controlled Clinical Trial of Mask Use in Households to Prevent Respiratory Virus Transmission. International Journal of Infectious Diseases, 12. doi: 10.1016/j.ijid.2008.05.877
  3. https://bit.ly/2vZBn0E
  4. https://bit.ly/2wcaHcO
  5. Dhabhar, F. S. (2014). Effects of stress on immune function: the good, the bad, and the beautiful. Immunologic Research, 58(2-3), 193–210. doi: 10.1007/s12026-014-8517-0
  6. Carr, A., & Maggini, S. (2017). Vitamin C and Immune Function. Nutrients, 9(11), 1211. doi: 10.3390/nu9111211
  7. Trochoutsou, A., Kloukina, V., Samitas, K., & Xanthou, G. (2015). Vitamin-D in the Immune System: Genomic and Non-Genomic Actions. Mini-Reviews in Medicinal Chemistry, 15(11), 953–963. doi: 10.2174/1389557515666150519110830
  8. Gurusamy, D., Clever, D., Eil, R., & Restifo, N. P. (2017). Novel "Elements" of Immune Suppression within the Tumor Microenvironment. Cancer immunology research, 5(6), 426–433. https://doi.org/10.1158/2326-6066.CIR-17-0117
  9. Tam, M., Gómez, S., González-Gross, M., & Marcos, A. (2003). Possible roles of magnesium on the immune system. European journal of clinical nutrition, 57(10), 1193–1197. https://doi.org/10.1038/sj.ejcn.1601689
  10. Grinstein, S., & Klip, A. (1989). Calcium homeostasis and the activation of calcium channels in cells of the immune system. Bulletin of the New York Academy of Medicine, 65(1), 69–79.
  11. Ward, R. J., Crichton, R. R., Taylor, D. L., Della Corte, L., Srai, S. K., & Dexter, D. T. (2011). Iron and the immune system. Journal of neural transmission (Vienna, Austria : 1996), 118(3), 315–328. https://doi.org/10.1007/s00702-010-0479-3
  12. Hojyo, S., & Fukada, T. (2016). Roles of Zinc Signaling in the Immune System. Journal of immunology research, 2016, 6762343. https://doi.org/10.1155/2016/6762343
  13. Avery, J. C., & Hoffmann, P. R. (2018). Selenium, Selenoproteins, and Immunity. Nutrients, 10(9), 1203. https://doi.org/10.3390/nu10091203
  14. Green, T. J., & Speck, P. (2018). Antiviral Defense and Innate Immune Memory in the Oyster. Viruses, 10(3), 133. https://doi.org/10.3390/v10030133
  15. Grzanna, R., Lindmark, L., & Frondoza, C. G. (2005). Ginger--an herbal medicinal product with broad anti-inflammatory actions. Journal of medicinal food, 8(2), 125–132. https://doi.org/10.1089/jmf.2005.8.125
  16. Ngo-Matip, M. E., Pieme, C. A., Azabji-Kenfack, M., Moukette, B. M., Korosky, E., Stefanini, P., Ngogang, J. Y., & Mbofung, C. M. (2015). Impact of daily supplementation of Spirulina platensis on the immune system of naïve HIV-1 patients in Cameroon: a 12-months single blind, randomized, multicenter trial. Nutrition journal, 14, 70. https://doi.org/10.1186/s12937-015-0058-4
  17. An, H. J., Rim, H. K., Jeong, H. J., Hong, S. H., Um, J. Y., & Kim, H. M. (2010). Hot water extracts of Chlorella vulgaris improve immune function in protein-deficient weanling mice and immune cells. Immunopharmacology and immunotoxicology, 32(4), 585–592. https://doi.org/10.3109/08923971003604778
  18. La Fata, G., Weber, P., & Mohajeri, M. H. (2018). Probiotics and the Gut Immune System: Indirect Regulation. Probiotics and antimicrobial proteins, 10(1), 11–21. https://doi.org/10.1007/s12602-017-9322-6

← Späť na zoznam článkov