Maltodextrín

Maltodextrín

Športovci potrebujú pre svoj výkon dostatočné množstvo energie. Na jej získanie telo využíva nielen uložené zásoby získané zo skoršieho obdobia, ale taktiež zdroje rýchlej energie prijaté tesne pred alebo dokonca počas samotného výkonu. Najvhodnejšie sa z tohto hľadiska javia jednoduché cukry. Tie sa nepotrebujú rozkladať a sú ihneď k dispozícii. Samozrejme, sú tu aj komplexné sacharidy, ale na ich trávenie nemá športovec v priebehu náročnej fyzickej aktivity čas. Otázkou však je, ktorý zdroj je ten najvhodnejší? Nájsť tú najlepšiu odpoveď je ťažká úloha, každý by si mal nájsť to, čo mu vyhovuje. My si v tomto článku rozoberieme maltodextrín, ktorý z nášho pohľadu spĺňa všetko to, čo od suplementu svojho druhu očakávame.

 

STRUČNE O MALTODEXTRÍNE

Maltodextrín je karbohydrát syntetizovaný zo škrobu, kukurice, zemiakov či ryže, ktorý sa v potravinárskom priemysle využíva ako aditívum na dosiahnutie požadovanej sladkej chuti a textúry produktov. V kulturistickom svete patrí medzi populárne suplementy v objemovej fáze tréningu, pre svoju charakteristickú sladkú chuť a množstvo obsiahnutých kalórií. Napriek tomu, že sa považuje za viac-menej komplexnú zlúčeninu, je črevnou sliznicou rýchlo absorbovaný a zvyšuje hladinu krvného cukru rýchlejšie ako glukóza. Ak by sme si to premietli na glykemický index, kým štandardná glukóza dosahuje úroveň 100 percentuálnych bodov, maltodextrín sa pohybuje v rozpätí od 85 až 105 bodov. Ďalšou nespornou výhodou je to, že kým v prípade ostatných jednoduchých sacharidov je energetická hodnota dosiahnutá nie až tak nutrične kvalitnými parametrami, v prípade maltodextrínu to neplatí. 


PREČO POTREBUJEME SACHARIDY?

Počas intenzívneho cvičenia spotrebúvajú svalové bunky energetické zásoby uložené vo forme glykogénu, ktorý získavajú prioritne z pečene, avšak, v prípade jeho vyčerpania, aj zo samotných svalov. V závislosti od typu svalových vláken (rýchle, pomalé), intenzity a dĺžky tréningu, sa líši aj samotná spotreba, resp. využitie glykogénu. Vytrvalostní športovci, najmä bežci, konzumujú počas pretekov tzv. energetické gély, ktorých hlavnou zložkou je práve maltodextrín. Jedna zo štúdií porovnávala dve skupiny maratónskych bežcov, kde v jednej z nich prijímali 60 gramov maltodextrínu počas jedného preteku, kým v druhej bežali bez tohto suplementu. Ukázalo sa, že skupina užívajúca maltodextrín zabehla v priemere o 10 minút lepší čas ako skupina, ktorá maltodextrín nekonzumovala [1].


MALTODEXTRÍN A JEHO VPLYV NA ZOTAVOVANIE SA PO TRÉNINGU

Bezprostredná zotavovacia sa fáza po tréningu je pre každého cvičenca pomerne kľúčová. Konzumácia sacharidov s vysokým glykemickým indexom vedie k zvýšenému uvoľňovaniu inzulínu, dôležitého anabolického hormónu tvoreného bunkami Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktorý vedie k ukladaniu cukrov a aminokyselín do buniek, vrátane svalových. Ďalšia štúdia pozorovala potréningovú suplementáciu 100 gramami maltodextrínu, ktorá viedla nielen k signifikantnému nárastu bielkovinovej rovnováhy, ale taktiež k redukcii rozpadu svalových vláken [2].

Ďalšie štúdie pozorovali vplyv maltodextrínu na tieto procesy aj pri menšom príjme maltodextrínu, resp. rôzne formuly suplementov s odlišnými pomermi v obsahu sacharidov, proteínov a tukov. Ukázalo sa, že najvhodnejšie je potréningový príjem sacharidov a bielkovín v pomere 4:1 s tým, že čím vyšší glykemický index dané sacharidy majú, tým dochádza k lepšej rekonvalescencii po tréningu, resp. k menšiemu rozpadu svalových vláken. 

Tu je však potrebné podotknúť, že potraviny s rôznym glykemickým indexom vyvolávajú rôzne náhle výkyvy v hladine krvného cukru (glykémie). Kým pri potravinách obsahujúcich sacharidy s vysokým glykemickým indexom stačí 1 - 10 gramov na ráznejší výkyv glykémie,  potraviny s nízkym glykemickým indexom, medzi ktoré patria, napríklad, väčšina druhov zeleniny a ovocia, nevedú k výraznej zmene glykémie a sú vhodnejšie ako dlhodobejší zdroj energie. Na margo maltodextrínu je ešte nutné zdôrazniť, že pri procese výroby výsledný produkt neobsahuje lepok (glutén), a tak si ho môžu dopriať aj tí, ktorí intoleranciou na lepok trpia (celiatici).   

 

ZDROJE

  1. Hansen, E., Emanuelsen, A., Gertsen, R., & Raadahl Sørensen, S. (2014). Improved Marathon Performance by In-Race Nutritional Strategy Intervention, International Journal of Sport Nutrition and Exercise Metabolism, 24(6), 645-655. Retrieved Mar 1, 2020, from https://journals.humankinetics.com/view/journals/ijsnem/24/6/article-p645.xml
  2. Børsheim, E. et al.: Effect of carbohydrate intake on net muscle protein synthesis during recovery from resistance exercise. J Appl Physiol (1985). 2004 Feb;96(2):674-8. Epub 2003 Oct 31. doi:10.1152/japplphysiol.00333.2003

← Späť na zoznam článkov