Najčastejšie chyby otužilcov a na čo si dať pozor? (1. časť)

Najčastejšie chyby otužilcov a na čo si dať pozor? (1. časť)

V súvislosti s aktuálnou epidemiologickou situáciou vo svete sa čoraz viac kladie dôraz na tému imunity a spôsobov, ako si ju môžeme posilniť. Samozrejmosťou je propagácia zdravého životného štýlu, ktorý s ňou svojím spôsobom veľmi úzko súvisí. A tak sa stalo, že kým v prvej vlne bolo trendom číslo jeden kváskovanie, dnes je novým kváskovaním otužovanie. V našej krátkej sérií troch článkov sme si postupne rozoberali všetko podstatné, čo so sebou otužovanie prináša. Pre veľký úspech sme sa rozhodli pridať ešte dva články, ktoré sa venujú najčastejším chybám spojeným s otužovaním.

V nasledujúcich dvoch článkoch sa budeme venovať týmto témam:

  1. podcenenie významu lekárskej prehliadky
  2. SIPE 
  3. after drop efekt
  4. podchladenie
  5. teplotný šok
  6. surférske ucho
  7. kožné fenomény

PODCENENIE VÝZNAMU LEKÁRSKEJ PREHLIADKY

Začneme odporúčaním, s ktorým sa môžete stretnúť, nech ide o akúkoľvek športovú aktivitu, no reálny dosah, ako aj význam, si uvedomuje len málokto. Lekárska prehliadka je jednou z prvých vecí, ktorá sa odporúča každému, kto chce začať s otužovaním, zvlášť po štyridsiatke. Najväčším kameňom úrazu býva skutočnosť, že väčšina začínajúcich otužilcov je presvedčená o tom, že po zdravotnej stránke netrpí žiadnym vážnym ochorením, a preto nevidí problém v tom, aby sa bez nejakej väčšej prípravy nechal po prvýkrát unášať špecifickým pocitom, ktorý zažíva každý, kto okúsil teplotu ľadovej vody. Lenže je rozdiel cítiť sa a byť skutočne zdravým. 

 

Ľudské telo sa proti chladu okrem iného bráni aj tým, že sa v prvom rade usiluje o to, aby udržalo v teple životne najdôležitejšie orgány - srdce, pľúca, mozog, obličky a pečeň, ktoré tvoria tzv. telesné jadro. Preto sú periférne časti tela (tzv. akrá) studené. Pokiaľ ste zdravý, po chvíli sa krv začne vracať do celého tela, čo sa prejaví jednak navonok prechodným začervenaním pokožky, a jednak zvnútra pocitom triašky. Na to, aby tieto procesy prebiehali tak, ako majú, je nutné, aby správne fungovali vaše nervy a cievy. A tu sa dostávame k podstate veci.

 

U mnohých ľudí sa na problém so srdcovo-cievnym, nervovým či iným orgánovým systémom príde až po tom, ako sa u neho daný problém prejaví. Najhoršie je to v prípade, keď už človek nedostane ďalšiu príležitosť na to tento problém riešiť. Spomeňte si, napríklad, na niektorého z mladých futbalistov, ktorý sa zrútil na ihrisko a odohral svoj posledný životný zápas. Doslova. Alebo na niekoho z vášho okolia, komu ani včasný príchod rýchlej zdravotnej služby a intervencia na špecializovanom pracovisku nepomohla, aby sa vystrábil z následkov masívneho infarktu myokardu. Samozrejme, incidencia takýchto situácií počas otužovania je výnimočná, inak by sa mu nikto nevenoval. Navyše, mnoho ľudí, ktorí už dnes nie sú medzi nami, si so sebou niesli ťarchu v podobe dlhodobo liečených ochorení, množstva užívaných liekov či nezbavených zlozvykov. Ale nikdy neviete, či nemôžete dostať Čierneho Petra práve vy. Pár minút lekárskej prehliadky je v porovnaní s dlhopraktizovaným otužovaním (a inou fyzickou aktivitou) skutočne zanedbateľných. 

 

SIPE

Laicky povedané, SIPE je stav, kedy sa pľúca naplnia tekutinou a krvou. To sa stáva vtedy, ak tlak v pľúcnych kapilárach stúpne nad hranicu normy, čo vedie k vytlačeniu kvapaliny z pľúc, a to z dôvodu rozpadu membrány oddeľujúcej vzduch a pľúcne mechúriky (alveoly) od cirkulujúcej krvi. V niektorých publikáciách sa preto SIPE označuje aj ako “topenie zvnútra”. K tejto situácii môže dôjsť nielen v súvislosti s otužovaním, ale aj pri plávaní či potápaní. SIPE (z anglického Swimming Induced Pulmonary Edema, v preklade plávaním vyvolaný pľúcny edém) sa prejavuje pocitom nedostatočného dychu a kašľom, často krvavo sfarbeného spúta, v niektorých prípadoch dokonca aj krvi [1]. Pokročilý SIPE vedie k vážnej hypoxémii (nedostatočnému okysličeniu krvi), ktorú cvičenie ešte zhorší. 

 

Najväčším úskalím SIPE je to, že voči nemu neexistuje účinná prevencia a že môže postihnúť každého, bez ohľadu na vek, pohlavie, fyzickú kondíciu či predchádzajúce skúsenosti. Samozrejme, už známe zdravotné ťažkosti, zvlášť srdcovo-cievneho systému (hypertenzia, poruchy srdcového svalu, chlopňové chyby, koronárna choroba srdca), riziko zvyšujú. Dôležité je sa pozorne sledovať a v prípade, že počas otužovania pocítite akýkoľvek zvláštny a predovšetkým nepríjemný pocit, prípadne spozorujete niektorý z vyššie spomínaných príznakov, je na mieste okamžite aktivitu ukončiť a vrátiť sa späť na breh. 

 

A za všetky prípady spomeňme na záver aspoň ten, ktorý sa týka 35-ročnej Chloe McCardelovej, najlepšej plavkyne v otvorenej vode na svete, ktorá zdolala svetoznámy kanál La Manche 37-krát (!) a má na svojom konte aj sústavné plávanie v dĺžke 124 kilometrov. 

 

AFTER DROP EFEKT

Problematiku after drop efektu sme opisne načrtli v bode venujúcom sa lekárskej prehliadke, kde sme uviedli, čo sa deje v ľudskom tele počas pobytu v chladnom prostredí. Pre zopakovanie, telo sa voči negatívnemu účinku chladu bráni tým, že centralizuje krvný obeh k životne dôležitým orgánom na úkor periférie. Tento proces sa odborne nazýva periférna vazokonstrikcia a je vratný - akonáhle sa dostaneme do teplejšieho prostredia, cievy sa opätovne rozšíria, čo vedie jednak k začervenaniu pokožky, jednak k pocitu triašky a prechodného zaliatia chladom. Návrat krvi do periférie sa aj napriek tomu, že vyleziete vody, teplo sa oblečiete a napijete teplým nápojom, môže ešte 10 až 15 minút prejavovať triaškou. A práve to “zaliatie chladom”  je to, čo sa odborne nazýva ako after drop efekt [2]. Ako sa s ním popasovať čo najlepšie?

  • po vyjdení z vody sa rýchlo a teplo oblečte: spočiatku sa môžete cítiť dobre, nakoľko sa ochladená krv nestihla vrátiť do periférie. Toto prechodné obdobie však môže byť rôzne dlhé, a preto je ho potrebné využiť na maximum a stihnúť sa obliecť čo najviac, kým triaška nedorazí
  • doprajte si teplý nápoj a niečo zjedztepodporí to zotavovací proces a telu dodá potrebnú energiu a živiny po náročnom výkone 
  • s horúcou sprchou počkajte: ak by ste sa s ňou poponáhľali, urýchlite proces návratu krvi do periférie a pocit triašky by sa dostavil oveľa skôr, v horšom prípade by sa mohol skončiť aj prechodnou stratou vedomia. Preto počkajte, kým sa vaša telesná teplota vráti do normálu, a potom si horúcu sprchu pokojne doprajte
  • dopravné prostriedky bokom: či si to pripustíte alebo nie, pobyt v chladnom prostredí zhoršuje kognitívne schopnosti a motoriku. Kombinácia vedenia motorového vozidla či jazda na bicykli v kombinácii s prebiehajúcou triaškou nie je práve najlákavejšia
  • pozorujte okolie: ak ste na otvorenej vode s ďalšími otužilcami, hoďte očkom, či náhodou niekto z nich nepotrebuje vašu pomoc

 

 

ZDROJE

  1. Yamanashi H, Koyamatsu J, Nobuyoshi M, Murase K, Maeda T. Exercise-Induced Pulmonary Edema in a Triathlon. Case Rep Med. 2015;2015:968152.
  2. Stewart TE, Whitford AC. Dangers of Prehospital Cooling: A Case Report of Afterdrop in a Patient with Exertional Heat Stroke. J Emerg Med. 2015;49(5):630-633.