Najčastejšie chyby otužilcov a na čo si dať pozor? (2. časť)

V súvislosti s aktuálnou epidemiologickou situáciou vo svete sa čoraz viac kladie dôraz na tému imunity a spôsobov, ako si ju môžeme posilniť. Samozrejmosťou je propagácia zdravého životného štýlu, ktorý s ňou svojím spôsobom veľmi úzko súvisí. A tak sa stalo, že kým v prvej vlne bolo trendom číslo jeden kváskovanie, dnes je novým kváskovaním otužovanie. V našej krátkej sérií troch článkov sme si postupne rozoberali všetko podstatné, čo so sebou otužovanie prináša. Pre veľký úspech sme sa rozhodli pridať ešte dva články, ktoré sa venujú najčastejším chybám spojeným s otužovaním.

V nasledujúcich dvoch článkoch sa budeme venovať týmto témam:

1. podcenenie významu lekárskej prehliadky
2. SIPE 
3. after drop efekt
4. podchladenie
5. teplotný šok
6. surférske ucho
7. kožné fenomény

PODCHLADENIE

Jednou zo základných chýb, ktorých sa (nielen) začínajúci otužilec môže dopustiť, je podcenenie dlhodobého pôsobenia teploty vody na jeho telo, ktoré môže viesť k vážnemu podchladeniu, tzv. hypotermii, čo je stav, kedy teplota telesného jadra klesne pod 35 °C [1]. Spočiatku dochádza k ochladeniu periférnych častí tela a povrchových vrstiev, následne sa chlad šíri do telesného jadra k hlboko uloženým vnútorným orgánom. Faktory, ktoré vplývajú na následky pôsobenia nízkych teplôt na organizmus, sú:

• množstvo vydychovaného vzduchu: spôsobuje značné tepelné straty
• doba vystavenia tela chladu: postup ochladzovania organizmu z periférie do jadra je pozvoľný
• povrch odkrytých častí tela: podiel dosiahnutý týmto spôsob je tým väčší, čím väčší je rozdiel teplôt medzi odhalenými a zakrytými časťami tela

Pri hypotermii spočiatku dochádza k zvýšeniu srdcovej frekvencie (tachykardie), ktorej cieľom je zvýšiť telesnú teplotu, a zmena krvného obehu spočívajúca v distribúcie krvi z periférie do jadra za účelom ochrany životne dôležitých orgánov (viac sme si o nej povedali v predchádzajúcom článku). Po tachykardii nastupuje bradykardia, ktorá je súčasťou postupného tlmenia činnosti organizmu, ktorá môže viesť až k spánku, a to dôsledkom všeobecného útlmu. Následne, pri znížení teploty telesného jadra pod 34 °C, sa začínajú rozvíjať poruchy vedomia, pri poklese pod 24 °C zlyhanie srdca a smrť, no tu je potrebné podotknúť, že u otužilcov sa takéto extrémne situácie nepredpokladajú, skôr ide o stavy spojené, napríklad, s prepadnutím do pri nestabilnej ľadovej ploche (korčuliari na zamrznutých riekach či jazerách a pod.). 

Vyššie uvedené informácie ale uvádzame preto, že na Slovensku, kde väčšina vodných plôch využívaných na otužovanie, je pomerne plytká, je najčastejšou príčinou podchladenia precenenie vlastných schopností. Sociálne siete pravidelne zaplavujú (v tomto koronavírusovom období obzvlášť) príspevky ľudí, ktorí sa na diaľku pretekajú v tom, kto vydrží dlhšie v čo najstudenšej vode. Univerzálne pravidlo otužilcov pritom je, aby ste vo vode strávili toľko minút, koľko stupňov Celzia má. Lebo niekedy je menej viac. 

TEPLOTNÝ ŠOK

Či chceme alebo nie, akákoľvek odchýlka od štandardného prostredia je pre nás organizmus záťažou, a to rozhodne platí aj pre otužovanie. Samozrejme, človek si pravidelnosťou a postupom času vybuduje istú mieru tolerancie, ale to neznamená, že telo pracuje o niečo menej na tom, aby túto situáciu zvládlo. Pre neho ide o stresovú situáciu a reakcia tela je počas nej úplne prirodzená. Na všetko veľmi pozorne dohliada náš centrálny nervový systém, ktorý v tele spúšťa reakcie umožňujúce aktivovať jeho rezervy [2]:

• uvoľňovanie stresových hormónov: adrenalín, noradrenalín, glukokortikoidy (kortizol) 
• redistribúcia krvi: napríklad, presun krvi z tráviaceho systému do svalov a iné
• zvýšenie činnosti srdcovo-cievneho systému: zvýšenie krvného tlaku a srdcovej frekvencie
• zvýšenie činnosti dýchacieho systému: zvýšenie dychovej frekvencie a objemu

A čo to v praxi znamená? Základom každého otužovania je kontrolované dýchanie, pretože prudké ochladenie tela typicky sprevádza lapanie po dychu. Nie je sa za čo hanbiť, takto reagujú aj skúsení otužilci, akurát tí sú na to zvyknutí a táto situácia ich neprekvapí. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí začiatočníkom, najmä vo vodách, kde nedosiahnu na dno a môžu ju tak vdýchnuť. 

SURFÉRSKE UCHO

Surférskym uchom (odborne exostóza) sa nazýva prídavná kostička v uchu, ktorá je dôsledkom pravidelnému vystaveniu ucha studenej vode a vetru, najmä, ak tieto dva živly pôsobia súčasne. Predpokladá sa, že kostička je výsledkom činnosti tela, ktoré tak chráni orgány, ktoré sú v oblasti ucha uložené [3]. Ide o nález, ktorý je typický nielen pre otužilcov, ale aj pre ostatných ľudí tráviacich svoj čas pravidelne na otvorených vodných plochách (surferi, potápači, plavci a pod.). Typickými symptómami, sprevádzajúcimi surférske ucho, sú uviaznutie vody v uchu a časté infekcie. Vzhľadom k tomu, že veľkosť kostičky je individuálna, rovnako aj ťažkosti s ňou spojené sa líšia človek od človeka. Jedinou možnosťou, ako problém definitívne odstrániť, je operácia. Najúčinnejšou prevenciou je investícia do kvalitných štuplí a neoprénovej čiapky. 

KOŽNÉ FENOMÉNY

V tejto časti si povieme niečo viac o Raynaudovom syndróme a chladovej žihľavke.

Raynaudov syndróm je typ funkčnej poruchy periférnych ciev, predovšetkým horných končatín, pre ktorú je charakteristické zbelenie prstov na rukách (postihnutie palcov je vzácnejšie) [4]. Častejšie sa prejavuje u žien a prebieha typicky v troch fázach:

• vazokonstrikcia: dochádza k stiahnutiu drobných tepien rúk, čo má za následok ich nedokrvenie (ischémiu). Prsty belejú, sú necitlivé, môžu bolieť
• vazodilatácia: tepny sa rozšíria (dilatujú), ochladená krv sa vracia do periférie, prsty zmodrajú
• hyperémia: prsty červenajú, môžu bolieť

Je potrebné podotknúť, že Raynaudov syndróm je nielen prechodným stavom, ktorý môže typicky sprevádzať práve otužovanie, ale tiež regulérnou chorobou, ktorá si vyžaduje poctivú diagnostiku a liečbu, no vzhľadom k povahe nášho článku ju ďalej rozoberať nebudeme. 

Chladová žihľavka či urtika je reakciou kože, ktorá sa rozvíja v priebehu niekoľkých minút po vystaveniu sa chladu [5]. Postihnutá oblasť kože, presnejšie pokožky, je posiata červenými fľakmi, môže svrbieť či páliť. Každý človek znáša chlad inak a koža v tomto smere nie je výnimkou. Citlivejšie sú typicky mladšie ročníky, ale vo všeobecnosti platí, že pokiaľ nízke teploty znášate horšie, a napriek tomu chcete začať s otužovaním, nie je na škodu sa najprv poradiť s odborníkom.  

ZDROJE

1. de Castro RR, da Nóbrega AC. Hypothermia in open-water swimming events: a medical risk that deserves more attention. Wilderness Environ Med. 2009;20(4):394-395.
2. Phadtare S, Alsina J, Inouye M. Cold-shock response and cold-shock proteins. Curr Opin Microbiol. 1999;2(2):175-180.
3. McParland A, Elffers-Tan F, Ackery A. Surfer's ear in a 29-year-old man. CMAJ. 2019;191(14):E396. 
4. Fardoun MM, Nassif J, Issa K, Baydoun E, Eid AH. Raynaud's Phenomenon: A Brief Review of the Underlying Mechanisms. Front Pharmacol. 2016;7:438.
5. Stepaniuk P, Vostretsova K, Kanani A. Review of cold-induced urticaria characteristics, diagnosis and management in a Western Canadian allergy practice. Allergy Asthma Clin Immunol. 2018;14:85.