Prečo potrebujú športovci Glutamín?

Prečo potrebujú športovci Glutamín?

L-glutamín patrí medzi najpoužívanejšie suplementy profesionálnych aj amatérskych priaznivcov kulturistiky, ktorý zaujal čestné a neotrasiteľné miesto vedľa proteínu či kreatínu. Zábrana odbúravania svalov [1] a, naopak, podpora ich rastu [2], pretláčanie anabolických procesov, posilňovanie imunitného systému [3] a efektívne využívanie glykogénových zásob [4]. To je len malý výber z jeho mnohých pozitívnych vlastností. 

 

ČO JE TO GLUTAMÍN?

Glutamín patrí medzi neesenciálne aminokyseliny, a teda si ho telo dokáže vytvoriť samé. Tri pätiny jeho celkového množstva nájdeme v kostrovom svalstve, zvyšok v pľúcach, pečeni, mozgu a v žalúdku. Viac ako 60 percent voľne dostupných aminokyselín sa v tele vyskytuje ako určitá forma glutamínu a za normálnych podmienok je naše telo schopné toto množstvo zabezpečiť bez akýchkoľvek problémov. Avšak, pokiaľ sa organizmus dostane do stresu, rezervy glutamínu sa pomerne rýchlo míňajú a tieto straty je nutné nejakým spôsobom kompenzovať - v tejto chvíli prichádza na rad glutamín vo forme niektorého zo suplementov [5, 6]. Navyše, ako jeden z mála nemá preukázateľne žiadne vedľajšie účinky [7].


PREČO POTREBUJEME GLUTAMÍN?

Intenzívne cvičenie predstavuje záťaž na náš imunitný systém, zvyšuje množstvo kyseliny mliečnej a amoniaku v organizme. V priebehu prvých piatich minút po začatí cvičenia dochádza k zvýšeniu hladiny glutamínu v krvi, ktorý sa postupne uvoľňuje zo zásob, a súčasne sa vo zvýšenej miere tvoria katabolické hormóny, čím sa glutamín čoraz viac spotrebúva. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že čím tvrdšie trénujeme, tým rýchlejšie sa glutamín míňa, a tým väčšie sú jeho straty, resp. nedostatky v našom tele. Prečo sa glutamín míňa tak rýchlo? Pretože množstvo glutamínu závisí od hydratácie svalových buniek. Pri cvičení sa voda v bunkách rýchlo míňa a ich nastavenie sa mení z anabolizmu na katabolizmus. Výskumy potvrdzujú, že katabolizmus vedie k poklesu hladín glutamínu o viac ako 50 percent jeho pôvodného množstva [2, 3, 8]. Samozrejme, nielen cvičenie patrí medzi stresové podnety, ktoré naše telo viac či menej zaťažujú. Nesmieme zabúdať ani na zranenia, infekcie či oslabený imunitný systém. To všetko na hospodárenie s glutamínom významne vplýva. 


ČO O GLUTAMÍNE HOVORÍ VEDA?

Jedna z recentnejších štúdií, zaoberajúca sa vplyvom glutamínu na imunitný systém človeka, preukázala, že táto aminokyselina pomáha bojovať proti veľkému množstvu vírusových či bakteriálnych infekcií tým, že urýchľuje produkciu buniek, ktoré proti ním bojujú - bielym krvinkám, konkrétne T- a B-lymfocytov, ktoré glutamín využívajú ako primárne palivo na svoj pohon [7]. Platí to, samozrejme, aj opačne - nízke hladiny glutamínu vedú k zvýšenej náchylnosti k infekciám [2]. 

V inej štúdii sa výskumníci zaoberali vplyvom glutamínu na tvorbu glukózy, resp. glykogénu. Ukázalo sa, že glutamín predstavuje významný prekurzor glukoneogenézy (proces, pri ktorom dochádza k tvorbe sacharidov z nesacharidových substancií - aminokyselín, glycerolu, laktátu, atď.), a to nezávisle od produkcie hormónov inzulínu a glukagónu [9]. To má významný dopad, najmä v situáciách, kedy je inzulín v krvi na svojom minime [10, 11]. Napríklad u diabetikov 1. typu, ktorí sú odkázaní na dodávku umelo vyrábaného inzulínu prostredníctvom inzulínových pier či pumpy, kde hladiny tohto mimoriadne dôležitého hormónu kolíšu viac ako u človeka, ktorého pankreatické bunky fungujú tak ako majú.    


KOĽKO GLUTAMÍNU POTREBUJEME?

Výskumy odporúčajú denný príjem glutamínu v širokom rozmedzí od 2 do 40 gramov. Kým 2 či 3 gramy napomáhajú zabudovať prijaté bielkoviny do buniek, regenerovať a budovať svalové tkanivo, vyššie dávky nachádzajú svoje uplatnenie v medicíne. 20 gramov glutamínu denne sa odporúča prijať pacientom trpiacich zápalovým ochoreniam čriev - ulceróznou kolitídou alebo Crohnovou chorobou. Dvojnásobnú dávku zase pacientom s HIV, onkologickým pacientom podstupujúcich chemoterapiu, či ľuďom zotavujúcim sa po rozsiahlych popáleninách [12]. 

Pokiaľ ide o načasovanie, odporúča sa konzumovať glutamín buď tesne pred spaním, alebo krátko po zobudení sa (resp. po 6-8 hodinách od konzumácie jedla). Glutamín nájdeme nielen vo voľnej forme ako samostatný suplement, ale taktiež vo viazanej forme ako súčasť aminokyselinových tabliet, ochutených práškových substancií, práškových proteínov či peptidov. Je len na vás, ktorý si zvolíte. Dôležité je, aby ste boli spokojní a aby ste mali glutamínu vo svojom tele dostatok. Ako ste sa mohli dočítať, je to veľmi dôležité, zvlášť, pokiaľ ste aktívnym cvičencom. 

  

 

ZDROJE

  1. Lacey JM, Wilmore DW. Is glutamine a conditionally essential amino acid? Nutr Rev. 1990;48:297-309.
  2. Castell LM, Poortmans JR, Newsholme EA. Does glutamine have a role in reducing infections in athletes? Eur J Appl Physiol. 1996;73:488-90.
  3. Antonio J, Street C. Glutamine: a potentially useful supplement for athletes. Can J Appl Physiol. 1999;24:1-14.
  4. Groff J, Gropper S, Hunt S. Advanced Nutrition and Human Metabolism Second Edition. St. Paul, MN:West Publishing Company.1995.
  5. Palmer TE, Griffiths RD, Jones C. Effect of parenteral L-glutamine on muscle in the very severely ill. Nutrition. 1996;12:316-20.
  6. Castell LM, Poortmans JR, Newsholme EA. Does glutamine have a role in reducing infections in athletes? European Journal of Applied Physiology(1996) 73: 488-490.
  7. Hankard RG, Haymond MW, Darmaun D. Effect of glutamine on leucine metabolism in humans. Am J Physiol. 1996;271:E748-54.
  8. 1997-2003 by Quest For Anabolic Conditioning (QFAC) Bodybuilding
  9. Castell LM, Poortmans JR, Leclercq R, Brasseur M, Duchateau J, Newsholme EA. Some aspects of the acute phase response after a marathon race, and the effects of glutamine supplementation. Eur J Appl. Physiol. 1997;75:47-53.
  10. Varnier M, Leese GP, Thompson J, Rennie MJ. Stimulatory effect of glutamine on glycogen accumulation in human skeletal muscle. Am J Physiol. 1995;269:E309-15.
  11. Perriello G, Nurjhan N, Stumvoll M, Bucci A, Welle S, Dailey G, Bier DM, Toft I, Jenssen TG, Gerich JE. Regulation of gluconeogenesis by glutamine in normal postabsorptive humans. Am J Physiol. 1997;272:E437-45.
  12. Kuhn, K., K. Schuhmann, P. Stehle, D. Darmaun, P. Furst. Determination of glutamine in muscle protein facilitates accurate assessment of proteolysis and de novo synthesis--derived endogenous glutamine production. American Journal of Clinical Nutrition, Vol. 70, No. 4, 484-489, October 1999.

← Späť na zoznam článkov