Prírodní nepriatelia stresu a únavy – Adaptogény!

Prírodní nepriatelia stresu a únavy – Adaptogény!

Únava predstavuje väčšinou subjektívny pocit, ktorý býva častým sprievodným javom nielen psychickej a fyzickej vyčerpanosti, ale tiež viacerých ochorení. Pre účely tohto článku vynecháme problematiku dlhodobej únavy, ktorej terapia by mala patriť až na výnimky do rúk lekára a budeme sa venovať únave krátkodobej.


Krátkodobá únava

Na začiatok je potrebné podotknúť, že z dlhodobého hľadiska sa krátkodobej forme únavy môžeme vyhnúť tromi overenými metódami [1]:

  • Pravidelným spánkovým režimom
  • Zdravou a nutrične vyváženou stravou
  • Pravidelnou pohybovou aktivitou

Až následne pripadá do úvahy užívanie doplnkov výživy, ktoré pocit krátkodobej únavy môžu pomôcť zmierniť, prípadne ho úplne odstrániť. V článku sa budeme venovať prírodným látkam, konkrétne rastlinným preparátom, ktoré nazývame adaptogény.

Adaptogény

Termín adaptogén bol po prvýkrát použitý v prvej polovici 20. storočia a označujeme ním preparát z bylín, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu proti environmentálnym, biologickým, chemickým či psychickým vplyvom a prináša zvýšenie celkovej energie, výkonnosti, oddialenie nástupu únavy a pocitu vyčerpania. Adaptogény sú charakteristické tým, že [2]:

  1. Nenarušujú normálne funkcie organizmu
  2. Zvyšujú odolnosť proti záťaži
  3. Zefektívňujú proces regenerácie a celkovej normalizácie homeostázy (stálosti vnútorného prostredia) po záťaži


Mechanizmus účinku

Autonómny nervový systém predstavuje tú časť nervovej sústavy, ktorá riadi činnosť vnútorných orgánov. Z hľadiska funkcie ho rozdeľujeme na sympatikus a parasympatikus. Pre sympatikus je charakteristická činnosť označovaná ako fight or flight (boj alebo ústup) – sympatiková časť sa uplatňuje predovšetkým pri príprave organizmu na situácie s predpokladaným vysokým výdajom energie. Naopak, činnosť parasympatika označujeme ako rest and digest (pokoj a trávenie) a uplatňuje sa najmä pri prelaďovaní organizmu z energeticky náročných stavov do stavu pokoja. Adaptogény sú vďaka obsahu fenyletanoidov, fenylpropanoidov, či lignánov schopné imitovať pôsobenie adrenalínu, noradrenalínu, dopamínu, čím umocňujú aktivitu sympatika, a tým vyvolávajú pozitívnu stabilizáciu stresových hormónov a bránia nežiadúcemu katabolizmu. Pozor, adaptogény by nemali užívať osoby mladšie ako 18 rokov a ľudia so známou precitlivenosťou na účinné látky [3].


Vybrané adaptogény podrobne

ŽENŠEN PRAVÝ – Rastlina pochádza z Kórey. Jej koreň obsahuje veľké množstvo biologicky aktívnych látok – zo všetkých spomeňme aspoň polysacharidy (panaxan), silice, aminokyseliny (tyrozín, leucín, serín, arginín), peptidy, flavonoidy, vitamíny (B1, B2, B12, C) a ďalšie. V poslednej dobe býva veľká pozornosť sústredená na oligosacharidy v nej prítomné, pretože vykazujú vysokú imunostimulačnú aktivitu a zvyšujú fagocytózu makrofágov (druh bielych krviniek), čo prispieva na pozitívnu činnosť imunitného systému. Ženšen by nemali užívať osoby trpiace astmou a vysokým krvným tlakom [4].

ROZCHODNICA RUŽOVÁ – Rastie na Sibíri, Ďalekom východe, v Mongolsku, ale aj v Európe vo vybraných oblastiach Pyrenejí, Álp, Karpát a Tatier. V koreňoch tejto rastliny bolo popísaných vyše 140 rôznych účinných látok. Medzi hlavné účinky patrí nielen adaptogénny efekt, ale tiež protistresový, antioxidačný, antidepresívny, anxiolytický (proti úzkosti), stimulačný a kardioprotektívny účinok na centrálny nervový systém [5].

CORDYCEPS SINENSIS – Huba prirodzene sa vyskytujúca v Himalájach. Pre náročný zber sa v minulosti využívala výhradne na čínskom cisárskom dvore a v Oriente, do Európy prenikla až v 18. storočí. Doteraz publikované štúdie ukazujú, že má pozitívny vplyv na imunitný, kardiovaskulárny, respiračný a endokrinný systém. V rámci tradičnej čínskej medicíny sa využíva dokonca aj ako doplnková liečba po chemoterapii a rádioterapii [6].

WITHANIA SOMNIFERA – Inak aj withania opojná alebo ešte známejšia ašvagandha je rastlina indického pôvodu, kde sa užíva podobne ako ženšen. Jej pozitívny adaptogénny efekt vyplýva z obsahu látok steroidného typu, tzv. Withanoidov. Okrem toho normalizuje krvný tlak a pre svoje účinky býva veľmi často používaná aj v pediatrii [7].

TRIUBULUS TERRESTRIS – V staroveku bol využívaný za účelom znižovania krvného tlaku, liečbu zápalov močových ciest, ako afrodiziakum a analgetikum. Pochádza z Japonska a Číny, v súčasnosti je rozšírený najmä v Rusku a Indii. Je označovaný ako najsilnejšia prírodná alternatíva k syntetickým anabolickým steroidom. Obsahuje zmes steroidných saponínov, flavonoidov, fytosterolov a alkaloidov. Hlavnou látkou je pravdepodobne protodioscín, ktorý má podľa štúdií vplyv na zvyšovanie hladiny testosterónu, nárast svalovej sily a zvyšovanie libida [8].

BOSWELLIA SERRATA – Ide o indický strom, z ktorého kôry sa získava aromatická živica, tzv. indické kadidlo. Obsahuje zmes látok všeobecne označovaných ako terpény, vďaka ktorým sa využíva na zmiernenie problémov s bolesťou kĺbov, horúčkou, dušnosťou, vaginálnym výtokom a opuchom. Pre nedostatok klinických dôkazov sa neodporúča užívanie boswelliovej živice u detí do 12 rokov, tehotným a dojčiacim ženám [9].

SENOVKA GRÉCKA – Rastlina z čeľade bôbovité, označovaná tiež ako grécke zrno, celosvetovo rozšírená, jej hlavným producentom je predovšetkým ázijský kontinent. Jej využitie spočíva v izolácii a spracovaní jej semien obsahujúcich najmä bielkoviny vhodne doplnené sacharidovými a lipidovými zlúčeninami. Charakteristická je tiež prítomnosť alkaloidu trigonelínu. Kým v minulosti nachádzala uplatnenie v ajurvéde, v súčasnosti má svoje miesto ako prostriedok na zmiernenie kardiovaskulárnych ťažkostí, cukrovky, vysokých hladín cholesterolu a gastroezofageálneho refluxu [10].


ZDROJE:

  1. 1. ŠUŠANÍKOVÁ, I. Fytoterapeutické možnosti pri zvýšenej únave – čo môže poradiť lekárnik. Praktické lekárnictvo [online]. 2019, roč. 9, číslo 1, s. 37-39. Dostupné z: http://www.solen.sk/pdf/a4333e2b293e8a477504ca9bde87fd9d.pdf
  2. 2. PANOSSIAN, A. Understanding adaptogenic activity: specificity of the pharmacological action of adaptogens and other phytochemicals. Annals of the American Academy of Sciences [online]. 2017, roč. 1, číslo 1401, s. 49-64. Dostupné z: https://nyaspubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.1111/nyas.13399
  3. 3. NAGY, M. et al. Farmakognózia. Biologicky aktívne rastlinné metabolity a ich zdroje, 2017, s. 178-183
  4. 4. MILLS, S., BONE, K. The Essential Guide to Herbal Safety. Churchill Livingstone, 2005
  5. 5. PANOSSIAN, A., WIKMAN, G. et al. Rhodiola rosea – Traditional use, chemical composition, pharmacology and clinical efficacy. Phytomedicine. 2010, roč. 17, číslo 4, s. 481-493.
  6. 6. MAĽUČKÁ, L., BEDLOVIČOVÁ, Z. et al. Cordyceps sinensis: Liečivá huba čínskej medicíny. Chemické listy [online]. 2017, roč. 10, číslo 111, s. 35-40. Dostupné z: http://www.chemicke-listy.cz/docs/full/2017_01_035-040.pdf
  7. 7. POTUŽÁK, M. Léčive rostliny v pediatrii. Pediatria pre prax [online]. 2009, roč. 10, číslo 6, s. 319-320. Dostupné z: http://www.pediatriapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=4197&magazine_id=4
  8. 8. SELLANDI, T., THAKAR, A. et al. Clinical study of Tribulus terrestris Linn in Oligozoospermia: A double blind study. Ayu [online]. 2012, roč. 3, číslo 33, s. 356-364. Dostupné z: http://www.ayujournal.org/temp/Ayu333356-5291201_144152.pdf
  9. 9. SINGH, G., SINGH, S. et al. Anti-inflammatory actions of boswellic acids. Phytomedicine. 1996, roč. 3, číslo 1, s. 81-85.
  10. 10. RYNDOVÁ, A. Biologická charakteristika pískavice řecké seno (Trigonella foenum-graecum L.) a její využití. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích. Zemědělská fakulta. 2012.

← Späť na zoznam článkov