Probiotiká, prebiotiká, tráviace enzýmy: Poznáte rozdiely?

Probiotiká, prebiotiká, tráviace enzýmy: Poznáte rozdiely?

Mnohí z nás si to neuvedomujeme, no črevná mikroflóra je dôležitá nielen pre naše trávenie, ale pre celkové zdravie. Na lekárskych fakultách sa o črevnej sliznici hovorí ako o “bráne proti infekcii”. Inak povedané, ak dôjde k jej poškodeniu, následky, ktoré so sebou rozšírenie infekcie do celého tela, sú veľmi vážne, v mnohých prípadoch priam fatálne. O črevá je preto potrebné starať  sa naozaj dôkladne, a to ako zvonku, tak aj zvnútra. A tým nemáme na mysli črevné sprchy a podobné výplody ľudskej mysle, ktoré so sebou prinášajú viac škody ako úžitku. Tento článok bude venovaný overenej záležitosti, konkrétne probiotikám, prebiotikám a tráviacim enzýmom, ktorých pozitívny efekt ocení ktokoľvek, bez ohľadu na vek a životný štýl. 

V hrubom čreve sa nachádza približne 400 druhov baktérií. Priaznivo pôsobiace baktérie okysľujú črevný obsah, bránia tvorbe patogénov a činnosti nepriaznivo pôsobiacich baktérií, blokujú premenu dusičnanov na dusitany a podieľajú sa na tvorbe niektorých vitamínov B-komplexu a vitamínu K. Normálna črevná mikroflóra je súčasťou obranného mechanizmu, ktorý spočíva v zábrane priľnutia patogénnych baktérií na sliznicu čreva, tvorbe zlúčenín, ktoré ničia škodlivé baktérie a konzumácii živín, ktoré zlé baktérie potrebujú pre svoj rast. Mikroflóra má tiež svoj význam pri trávení mastných kyselín a pri odstraňovaní škodlivých látok z tela.

PROBIOTIKÁ

Ako probiotiká označujeme tie baktérie, ktoré vplývajú na zloženie mikroflóry hrubého čreva, a tým pádom na zdravotný stav človeka - majú probiotické vlastnosti. Všetky doteraz známe baktérie s probiotickým účinkom patria do skupiny tzv. baktérií mliečneho kvasenia. Pre potreby potravinárskeho, resp. farmaceutického priemyslu sa pritom využívajú iba niektoré kmene (Lactobacillus, Bifidobacterium, Enterococcus) [1]. Kolonizácia čreva probiotickými mikroorganizmami je iba prechodná - v priebehu dní až týždňov po ich konzumácii ich počet postupne klesá. Medzi kritéria, ktoré musia probiotiká spĺňať, patria:

  • nesmú byť patogénne
  • musia byť natoľko odolné, aby sa nezničili alebo neoslabili pri prechode tráviacim traktom alebo technologickým spracovaním
  • musia ostať životaschopné počas celej doby trvanlivosti príslušnej potraviny
  • schopnosť prichytiť sa na bunky črevného epitelu a ďalej rásť
  • preukázateľný pozitívny vplyv na zdravotný stav

Probiotiká zlepšujú zloženie črevnej mikroflóry, a tým môžu pozitívne ovplyvňovať fungovanie imunitného systému:

  • udržiavaním normálnej činnosti močového a tráviaceho traktu
  • udržiavaním optimálnych hladín krvného cholesterolu
  • zlepšením absorpcie minerálov, najmä vápnika a horčíka (zvýšením produkcie kyselín, a tým zníženia pH v črevách)
  • spolupodielom na správnom fungovaní kardiovaskulárneho systému
  • zlepšenou toleranciou na laktózu u citlivejších osôb
  • urýchlením regenerácie svalových vláken

Probiotické kultúry sú dnes bežne pridávané do kyslomliečnych výrobkov, syrov, fermentovaných mäsových výrobkov, ba dokonca do náplní sušienok a oblátok. Nájdeme ich aj v kyslej kapuste, kimchi (kórejské jedlo s fermentovanou zeleninou) či kombuche (čajovej hube). 

PREBIOTIKÁ

Prebiotiká sú látky nestrávené v tenkom čreve, ktoré pri prechode do hrubého čreva slúžia ako živina pre probiotické baktérie, a tým podporujú ich rast. Okrem toho zlepšujú absorbciu minerálov, zvyšujú citlivosť na inzulín, zvyšujú pocit sýtosti a znižujú chuť do jedla [8-12]. Prebiotiká sa prirodzene vyskytujú, napríklad, v koreňovej zelenine, chia semienkach, orechoch, čakanke či artičokoch. V materskom mlieku sú prebiotiká po laktóze a tukoch treťou najviac zastúpenou zložkou. Medzi najznámejšie prebiotiká patria inulín, oligofruktóza, galaktooligosacharidy a laktulóza. 

TRÁVIACE ENZÝMY

Medzi základné tráviace enzýmy ľudského tela patria [13]:

  • PROTEÁZY a PEPTIDÁZY, ktoré rozkladajú bielkoviny na jednotlivé aminokyseliny
  • LIPÁZY, ktoré rozkladajú tuky na jednotlivé mastné kyseliny a triacylglyceroly
  • KARBOHYDRÁZY, ktoré rozkladajú polysacharidy na disacharidy a jednoduché cukry
  • NUKLEÁZY, ktoré rozkladajú nukleové kyseliny na jednotlivé nukleotidy

Najmä športovcom viac ako ostatným záleží na tom, aby ich telo dokázalo skonzumovanú stravu nielen spracovať, rozložiť, vstrebať a vylúčiť, ale využiť v maximálnej možnej miere, ako sme už v tomto článku stihli niekoľkokrát zdôrazniť. Najväčší dôraz kladú na to, aby získali čo najviac energie z prijatých makroživín pre dosahovanie výkonov, ako aj budovanie svalovej hmoty. Medzi profesionálmi sa v čoraz väčšej miere uplatňujú tráviace enzýmy aj ako vyživové doplnky. Sú to najmä:

  • PAPAÍN, prirodzene sa vyskytujúci v ananáse, významným spôsobom redukuje množstvo bielkovín, ktoré sa teplom ničia, a tým umožňuje, aby ich telo využilo vo svoj prospech - či už na budovanie svalov, ale aj na zabezpečenie iných fyziologických pochodov [14]
  • BROMELAÍN, ktorý pomáha tráviť bielkoviny. Spolu s papaínom ho nájdeme v ananáse
  • AMYLÁZA, jedna z najvýznamnejších karbohydráz, rozkladajúca polysacharidy na menšie jednotky (di a monosacharidy). Iniciuje trávenie sacharidov už v ústnej dutine, no nájdeme ju aj v pankrease
  • GLYCÍN BETAÍN, chrániaci organizmus pred nežiadúcimi účinkami dehydratácie. Nájdeme ho, napríklad, v špenáte či morských plodoch
  • PEPSÍN, najvýznamnejšia proteáza, ktorá iniciuje rozklad bielkovín v žalúdku
  • LIPÁZA, nachádzajúca sa najmä v pankrease, no v menších množstvách aj ústach či v žalúdku [15]. 
  • TRYPSÍN, ďalší enzým zo skupiny proteáz, ktorý pomáha tráveniu bielkovín, tentokrát v tenkom čreve. Je tvorený bunkami pankreasu v neaktívnej forme ako trypsinogén a následne sa biochemickou reakciou “aktivuje” do finálnej podoby

To, akým spôsobom môže suplementácia niektorým z tráviacich enzýmov pomôcť, ilustruje množstvo uskutočnených štúdií. My sa budeme venovať ich významu vo vzťahu k využitiu bielkovín. Iste viete, že priemerný človek by mal skonzumovať približne 1 gram bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti, v prípade kulturistov či iných športovcov toto číslo dosahuje minimálne dvojnásobok. Pri akomkoľvek stresovom podnete, medzi ktorý svojim spôsobom patrí aj cvičenie (ide o výkon vyčnievajúci nad priemerne vykonávané fyziologické pochody v ľudskom organizme) dochádza k reakcii, kedy telo prispôsobuje úroveň fungovania jednotlivých orgánov, resp. orgánových systémov daným podmienkam. Napríklad, pri behu srdce začne rýchlejšie biť, aby stíhalo krv distribuovať v dostatočnej miere do obehu. Pri cvičení, okrem iného, dochádza k spomaleniu tráviacich procesov, pretože krv sa prioritne presúva tam, kde jej ju aktuálne najviac treba - k životne dôležitým orgánom, ale aj k svalom. 

Tráviaci trakt je v tomto prípade aspoň dočasne ochudobnený, a preto nie je schopný istý čas využiť všetko, čo mu je ponúkané (rozumej, skonzumované). Absorbovanie živín ovplyvňuje nielen doba, počas ktorej sa strava zdrží v tenkom čreve (čím dlhšie, tým lepšie), ale tiež množstvo tráviacich enzýmov, ktoré je telo schopné v daný okamih vyprodukovať. A práve tu je suplementácia enzýmov prostredníctvom výživových doplnkov taká kľúčová. Niekoľko štúdií ukázalo, že kým bez suplementácie sa využije len cca 15 z každých 50 gramov bielkovín, s ňou sa táto hodnota môže za určitých okolností zvýšiť dvoj až trojnásobne [17]. 

Pokiaľ premýšľate nad tým, ktorý probiotický výživový doplnok zvoliť, máte na výber zo širokého spektra možností. Jednotlivé doplnky sa líšia ako druhom, tak aj množstvom obsiahnutých baktérií. Odporúčanou dennou dávkou je 2 - 20 gramov probiotík denne [14]. Konečné množstvo závisí od toho, ako je vaše telo schopné ich tolerovať. Nezabúdajte, že probiotiká, podobne ako vláknina, patria medzi nestráviteľné zložky potravy. Príliš veľká dávka probiotík môže vyvolávať pocit plynatosť, preto začínajte s nízkou dávkou a postupne ju zväčšujte. 

 

 

ZDROJE

  1. Binns, N. (2013). Probiotics, Prebiotics and the Gut Microbia. Retrieved from http://www.ilsi.org/Europe/Publications/Prebiotics-Probiotics.pdf 
  2. Brestoff, J. R., & Artis, D. (2013). Commensal bacteria at the interface of host metabolism and the immune system. Nature Immunology, 14(7), 676-684. 
  3. Jäger, R., Shields, K., Sharp, M., Partl, J., Wilson, J. M., Lowery, R. P., ... & Purpura, M. (2015). Effects of probiotic supplementation on markers of skeletal muscle damage, perceived recovery and athletic performance after an intense single leg training bout. Journal of the International Society of Sports Nutrition, 12(Suppl 1), P36. 
  4. de Vrese, M., Stegelmann, A., Richter, B., Fenselau, S., Laue, C., & Schrezenmeir, J. (2001). Probiotics—compensation for lactase insufficiency. The American Journal of Clinical Nutrition, 73(2), 421s-429s. 
  5. Abrams, S. A., Hawthorne, K. M., Aliu, O., Hicks, P. D., Chen, Z., & Griffin, I. J. (2007). An inulin-type fructan enhances calcium absorption primarily via an effect on colonic absorption in humans. The Journal of Nutrition, 137(10), 2208-2212. 
  6. Chu, H., & Mazmanian, S. K. (2013). Innate immune recognition of the microbiota promotes host-microbial symbiosis. Nature immunology, 14(7), 668-675.
  7. Jones, M. L., Martoni, C. J., Parent, M., & Prakash, S. (2012). Cholesterol-lowering efficacy of a microencapsulated bile salt hydrolase-active Lactobacillus reuteri NCIMB 30242 yoghurt formulation in hypercholesterolaemic adults. British Journal of Nutrition, 107(10), 1505-1513. 
  8. Whisner, C. M., Martin, B. R., Schoterman, M. H., Nakatsu, C. H., McCabe, L. D., McCabe, G. P., ... & Weaver, C. M. (2013). Galacto-oligosaccharides increase calcium absorption and gut bifidobacteria in young girls: a double-blind cross-over trial. British Journal of Nutrition, 110(7), 1292-1303. 
  9. Vulevic, J., Juric, A., Tzortzis, G., & Gibson, G. R. (2013). A mixture of trans-galactooligosaccharides reduces markers of metabolic syndrome and modulates the fecal microbiota and immune function of overweight adults. The Journal of Nutrition, 143(3), 324-331. 
  10. Parnell, J. A., & Reimer, R. A. (2009). Weight loss during oligofructose supplementation is associated with decreased ghrelin and increased peptide YY in overweight and obese adults. The American Journal of Clinical Nutrition, 89(6), 1751-1759. 
  11. Cani, P. D., Lecourt, E., Dewulf, E. M., Sohet, F. M., Pachikian, B. D., Naslain, D., ... & Delzenne, N. M. (2009). Gut microbiota fermentation of prebiotics increases satietogenic and incretin gut peptide production with consequences for appetite sensation and glucose response after a meal. The American Journal of Clinical Nutrition, 90(5), 1236-1243. 
  12. Cani, P. D., Joly, E., Horsmans, Y., & Delzenne, N. M. (2006). Oligofructose promotes satiety in healthy human: a pilot study. European Journal of Clinical Nutrition, 60(5), 567-572.
  13. Nadler, B. (1997). What You Should Know About Digestive Enzymes. Unlimited Visions. [Online] http://www.beverlynadler.com/html/nutrition.html
  14. Borrell, B. (2009). Churn Baby, Churn. Using Virtual Stomachs to Regurgitate the Mysteries of Digestion. Scientific America [online] http://www.scientificamerican.com/article.cfm?id=virtual-stomachs-explain-digestion&page=3
  15. Medline Plus. (2009). Lipase test. [Online] http://www.nlm.nih.gov/MEDLINEPLUS/ency/article/003465.htm
  16. University of Maryland medical Center. (2007). [Online] http://www.umm.edu/altmed/articles/lipase-000311.htm
  17. Oben, J, Kothari, SC, Anderson, ML: An open label study to determine the effects of an oral proteolytic system on whey protein concentration metabolism in healthy males. JISSN 2008 10.1186/1550-2783-5-10

 

Martina Jackie Žakarovská
Social media manager, Influencer coordinator

Od mala športový nadšenec, milovníčka chutného jedla a tvorby zdravých receptov. Má vyštudovaný bakalársky titul z Vý…