Tráviace enzýmy: doplnok výživy, na ktorý sa často zabúda

Správne trávenie proteínov a sacharidov je často podceňovaným faktorom, pokiaľ ide o dosahovanie športových výkonov, resp. budovania svalovej hmoty a jej zveľaďovania po stránke kvalitatívnej a kvantitatívnej. S rozvojom vedy, ktorá významnou mierou ovplyvňuje aj oblasť výživy, sa najmä v profesionálnych športových kruhoch kladie veľký dôraz na to, aby sa to, čo sa skonzumovalo, využilo v maximálnej možnej miere. Akú úlohu v tom hrajú tráviace enzýmy?

Prečo sa dnes medzi nami pohybuje toľko ľudí, ktorí majú problémy s trávením a ich telo nedokáže využiť prijaté živiny na maximum? Spomeňte si, napríklad, na ľudí trpiacich laktózovou intoleranciou (medzi laikmi známou aj ako “mliečna alergia”) či celiakiou (intoleranciou lepku - bielkoviny, ktorá sa nachádza v obilninách a vo výrobkoch z nich). Okrem toho, že ich spektrum potravín, ktoré môžu potenciálne skonzumovať, je značne oklieštené, musia si dávať pozor na to, či stopy po látkach, ktoré im “nerobia dobre”, sa nenachádzajú aj tam, kde by ste to za normálnych okolností nečakali. A čo taká návšteva reštaurácie? Iste, dá sa s tým žiť, ale vyžaduje si to uvedomelosť, orientovanosť a opatrnosť. Aj medzi športovcami nájdete mnohých, ktorí majú podobný problém, a napriek tomu dokázali dosahovať tie najvyššie méty, a to aj v medzinárodnom meradle. Spomeňte si, napríklad, na našu úspešnú plavkyňu Martinu Moravcovú. A to je len povestná kvapka v mori. 

Prečo týchto ľudí spomíname? Jednoducho preto, lebo väčšina z nich sa o svojej diagnóze dozvedela po peripetiách, kedy sa dlhší čas nedarilo zistiť pôvod ich tráviacich ťažkostí. Genetické rozdiely medzi ľuďmi spôsobujú, že niektorým z nás jednoducho trávi lepšie, iným horšie. Preto viacerí pociťujú po konzumácii určitých potravín tzv. brušný diskomfort. Nehovoriac o tom, že ak sa pozrieme pod pokrievku celého procesu trávenia, a to až na bunkovú, resp. molekulárnu úroveň, zistíme, že veľmi často len časť z toho, čo skonzumujeme, náš organizmus reálne aj využije. Napríklad, bielkoviny z mäsa - svätého grálu kulturistov, sa z časti ničia pri jeho tepelnom spracovaní. Je však dokázané, že pridaním papaínu, enzýmu dostupného vo forme suplementu, ktorý môžeme v prirodzenej podobe nájsť v ananáse, významným spôsobom redukuje množstvo bielkovín, ktoré sa teplom ničia, a tým umožňuje, aby ich telo využilo vo svoj prospech - či už na budovanie svalov, ale aj na zabezpečenie iných fyziologických pochodov [1].

Medzi základné tráviace enzýmy ľudského tela patria [2, 3]:

• PROTEÁZY a PEPTIDÁZY, ktoré rozkladajú bielkoviny na jednotlivé aminokyseliny
• LIPÁZY, ktoré rozkladajú tuky na jednotlivé mastné kyseliny a triacylglyceroly
• KARBOHYDRÁZY, ktoré rozkladajú polysacharidy na disacharidy a jednoduché cukry
• NUKLEÁZY, ktoré rozkladajú nukleové kyseliny na jednotlivé nukleotidy

Najmä športovcom viac ako ostatným záleží na tom, aby ich telo dokázalo skonzumovanú stravu nielen spracovať, rozložiť, vstrebať a vylúčiť, ale využiť v maximálnej možnej miere, ako sme už v tomto článku stihli niekoľkokrát zdôrazniť. Najväčší dôraz kladú na to, aby získali čo najviac energie z prijatých makroživín pre dosahovanie výkonov, ako aj budovanie svalovej hmoty. Medzi profesionálmi sa v čoraz väčšej miere uplatňujú tráviace enzýmy aj ako výživové doplnky. Sú to najmä:

• PAPAÍN, o ktorom sme písali vyššie.
• BROMELAÍN, ktorý pomáha tráviť bielkoviny. Spolu s papaínom ho nájdeme v ananáse.
• AMYLÁZA, jedna z najvýznamnejších karbohydráz, rozkladajúca polysacharidy na menšie jednotky (di a monosacharidy). Iniciuje trávenie sacharidov už v ústnej dutine, no nájdeme ju aj v pankrease [4].
• GLYCÍN BETAÍN, chrániaci organizmus pred nežiadúcimi účinkami dehydratácie. Nájdeme ho, napríklad v špenáte či morských plodoch.
• PEPSÍN, najvýznamnejšia proteáza, ktorá iniciuje rozklad bielkovín v žalúdku.
• LIPÁZA, nachádzajúca sa najmä v pankrease, no v menších množstvách aj ústach či v žalúdku [5]. 
• TRYPSÍN, ďalší enzým zo skupiny proteáz, ktorý pomáha tráveniu bielkovín, tentokrát v tenkom čreve. Je tvorený bunkami pankreasu v neaktívnej forme ako trypsinogén a následne sa biochemickou reakciou “aktivuje” do finálnej podoby.

To, akým spôsobom môže suplementácia niektorým z tráviacich enzýmov pomôcť, ilustruje množstvo uskutočnených štúdií. My sa budeme venovať ich významu vo vzťahu k využitiu bielkovín. 

Iste viete, že priemerný človek by mal skonzumovať približne 1 gram bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti, v prípade kulturistov či iných športovcov toto číslo dosahuje minimálne dvojnásobok. Pri akomkoľvek stresovom podnete, medzi ktorý svojim spôsobom patrí aj cvičenie (ide o výkon vyčnievajúci nad priemerne vykonávané fyziologické pochody v ľudskom organizme) dochádza k reakcii, kedy telo prispôsobuje úroveň fungovania jednotlivých orgánov, resp. orgánových systémov daným podmienkam. Napríklad, pri behu srdce začne rýchlejšie biť, aby stíhalo krv distribuovať v dostatočnej miere do obehu. Pri cvičení, okrem iného, dochádza k spomaleniu tráviacich procesov, pretože krv sa prioritne presúva tam, kde jej ju aktuálne najviac treba - k životne dôležitým orgánom, ale aj k svalom. 

Tráviaci trakt je v tomto prípade aspoň dočasne ochudobnený, a preto nie je schopný istý čas využiť všetko, čo mu je ponúkané (rozumej, skonzumované). Absorbovanie živín ovplyvňuje nielen doba, počas ktorej sa strava zdrží v tenkom čreve (čím dlhšie, tým lepšie), ale tiež množstvo tráviacich enzýmov, ktoré je telo schopné v daný okamih vyprodukovať. A práve tu je suplementácia enzýmov prostredníctvom výživových doplnkov taká kľúčová. Niekoľko štúdií ukázalo, že kým bez suplementácie sa využije len cca 15 z každých 50 gramov bielkovín, s ňou sa táto hodnota môže za určitých okolností zvýšiť dvoj až trojnásobne [7]. A to už stojí za zváženie, však?

ZDROJE

1. Borrell, B. (2009). Churn Baby, Churn. Using Virtual Stomachs to Regurgitate the Mysteries of Digestion. Scientific America [online] http://www.scientificamerican.com/article.cfm?id=virtual-stomachs-explain-digestion&page=3
2. Digestive enzymes. (2009). Wikipedia. [Online] http://en.wikipedia.org/wiki/Digestive_enzyme
3. Nadler, B. (1997). What You Should Know About Digestive Enzymes. Unlimited Visions. [Online] http://www.beverlynadler.com/html/nutrition.html
4. Betain. (2009). Wikipedia. [Online] http://en.wikipedia.org/wiki/Betaine
5. Medline Plus. (2009). Lipase test. [Online] http://www.nlm.nih.gov/MEDLINEPLUS/ency/article/003465.htm
6. University of Maryland medical Center. (2007). [Online] http://www.umm.edu/altmed/articles/lipase-000311.htm
7. Oben, J, Kothari, SC, Anderson, ML: An open label study to determine the effects of an oral proteolytic system on whey protein concentration metabolism in healthy males. JISSN 2008 10.1186/1550-2783-5-10